Naše malé Slovensko

Na MS sme skončili. Ak pominieme zbytočný vyrovnávajúci gól s Novým Zélandom, čiernu hmlu s Paraguajom, zahrali sme jedno vynikajúce stretnutie a jedno veľmi dobré. Vypadli sme v osemfinále, skončili sme medzi šiestimi postupujúcimi európskymi mužstvami, a domov ideme aj s Anglickom, avšak nie po debakli.

Na druhej strane, stále hráme rôzne archaické a alibistické systémy, ktoré nášmu mužstvu skôr škodia, než prospievajú. Turnaj ukázal aj to, že z Mareka Hamšíka zatiaľ nie je tvorca hry a možno ani nebude. V Neapole hráva niečo úplne iné, a v zápase proti Taliansku ukázal, že jeho miestom je zákryt za útočníkmi a voľnosť pohybu. Je preto škoda, že si na turnaji nezahral Sapara, ktorý tvorcom hry je a má aj na to myslenie.

Nevadí. Môžeme byť spokojní – postup zo skupiny na úkor majstra sveta sa cení, bez ohľadu na to, že jeho generácia na tomto turnaji pôsobila prestarnute. Weiss začal budovať perspektívne mužstvo, ktorému môže patriť významné miesto v budúcnosti na mape európskeho futbalového sveta.

Jediné, čoho sa môžeme obávať, sú partizáni vo futbalovom zväze, ktorí skôr futbalu škodia, než prospievajú. Ak chceme, aby náš futbal vystúpil vyššie, musíme dať tomuto športu a hlavne súťažiam systém, ktorý sa nebude neustále meniť. Podpora futbalu musí mieriť nielen do Bratislavy, ale aj iných miest. Len ťažko totiž môže niekto zakryť fakt, že množstvo našich reprezentantov vyrástlo úplne inde, a v oveľa horších podmienkach. Jedna vec je kúpiť hotového hráča, iná je vychovať ho. I preto by sme mali podporovať hlavne kluby, ktoré hráčov vychovávajú a chrániť si ich.

Ak by nám niekto pred začiatkom kvalifikácie MS povedal, že budeme hrať v osemfinále šampionátu, väčšina ľudí by ho mala za blázna. Iste, za riekou Moravou si teraz mnohí mädlia ruky, že sme aj my vonku z hry. Neprajníkov si však netreba všímať. Ak zlepšíme diplomaciu, budeme hrávať s kvalitnými súpermi, čoskoro nám mnohí budú závidieť. A netreba zabudnúť aj na prospech zo šampionátu – výrazne sa posunieme v svetovom aj európskom rebríčku, čo môže neskôr prospieť a klubom na ceste do pohárových súťaží.

Hoci, pri počutí názvu Liga majstrov a pozorovaní účasti mužstiev, ktoré sa dostanú do tejto súťaže, hoci v domácej skončili na štvrtom, či piatom mieste a naopak pohľade na majstrov malých krajín, ktorí musia hrávať kadejaké kvalifikácie do hlavnej súťaže ma napadá trošku lepší názov – Liga prominentov. A to už nehovoriac o zvrátenej súťaži s názvom Zlatá kopačka, ktorú na základe pochybného hodnotenia vyhrá hráč, ktorý strelil dvadsať gólov, hoci sú traja – štyria hráči, ktorí strelili aj viac ako tridsať, ale ich gól je menejcenný …. vtedy je mi na tyčku …. do tváre Grand Michela …