Naše malé Slovensko

Tak nejako by mohla znieť správa, pribalená k distribúcii bývalých väzňov z Guantanáma. Niekto ich zavrel, niekto ich väznil, niekto roky porušoval všetky zákony a normy, ktoré medzinárodné právo obsahuje a teraz sa všeobecne očakáva, že iní to zaplatia.

Základnou otázkou je – pýtal sa nás niekto na názor, keď sa zriadila väznica na Guantanáme a uväznili v nej desiatky ľudí, ktorých jediným previnením často bolo iba to, že sa bránili proti votrelcom, alebo nesúhlasili s neofašistickou politikou „bašty“ demokracie ? Dokonca mnohým počas rokov väznenia nedokázali ani len to, že prešli cez križovatku na červenú. Proste, boli roky väznení bez obvinení, právneho zastúpenia, neraz boli dokonca mučení a to všetko v mene bezpečnosti USA.

Skúsme si však spomenúť na nedávnu minulosť – neobhajoval aj Hitler svoje kroky a agresiu voči iným krajinám možným ohrozením Nemecka a Nemcov ? Ak pominieme jeho plány čistej rasy, môžeme si spomenúť, ako obsadil Poľsko za pomoci fiktívneho konfliktu na hraniciach, ako rozbil Československo za výdatnej pomoci Nemcov z bývalých Sudet, či mlčanlivej spolupráce Francúzska a Veľkej Británie, ktoré zapredali spojenca za pochybný pocit vlastnej bezpečnosti.

Dnes sa „nezávislí“ novinári s radosťou obúvajú do toho, ako sme sa postarali o troch bývalých väzňov, ktorých nám „veľkodušne“ prihral pokrytecký spojenec. Ak pominiem absolútne ignorantstvo zo strany štátu voči daňovému poplatníkovi utajením všetkých informácií a týchto ľuďoch, i dnes som názoru, že sme ich mali odmietnuť. Vôbec to nesúvisí s prejavením súcitu, alebo ľudskosti. Prijatím týchto ľudí sme sa stali tichými spoluvinníkmi všetkého, čoho sa na nich dopustila „najväčšia demokracia“ na svete – USA. Táto krajina nikdy nebola a nebude nikoho úprimným a čestným spojencom. Všetko sa posudzuje výhradne cez optiku možného prospechu, a na ľuďoch im vôbec nezáleží. Vlastne, všimnú si ich iba vtedy, keď po nich šlapú.

Ak si spomenieme na časy studenej vojny, zistíme, že terorizmus bol jej súčasťou. Dnešných teroristov si počas nej vychovali samotné USA. Počas studenej vojny ich vyzbrojovali, financovali, cvičili. Nie je žiadnym tajomstvom, že jediným spôsobom, ako sa stať americkým prezidentom, je mať podporu zbrojárskych koncernov. A tie potrebujú v prvom rade zarábať. A na to potrebujú konflikty, lebo v mieri sa zbrane nepredávajú. Zamyslime sa teda – hovorí niekto pravdu, keď spomína svetový mier a sedí vo Washingtone ? Nehovorí, ale skutočnú pravdu povedať nemôže. Nemôže priznať, že hydra vyrástla tak, že je schopná ovládnuť všetko a všetkých.

Načo je nám NATO ? Na ..vno. Nepotrebná organizácia, pravidelne zneužívaná na veľmocenské hry, ako kedysi Varšavská zmluva. Ak chceme skutočne niečo riešiť, môžeme – vystúpme z nej. A starajme sa sami o seba. A bývalých väzňov z Guantanáma vráťme s pozdravom ich väzniteľom – napríklad takýmto – ďakujeme za dôveru, ale máme dosť aj vlastných s..čiek. Nech ich platia a živia americkí daňoví poplatníci, aby si dobre zapamätali, kto im vládne.