Naše malé Slovensko

Po včerajšom debakli s Dánmi sa množstvo tiež-fanúšikov pustilo do našich hokejistov, ako mohli podľahnúť tak vysoko, a ešte k tomu dostať šesť gólov za štrnásť minút prvej tretiny. Bolo neuveriteľné, koľko nadávok sa objavilo na rôznych fórach. A samozrejme najviac od tých, čo ešte deň predtým ospevovali výkon mužstva proti Kazachstanu.

Nebudem tajiť, že vývoj zápasu proti Dánsku šokoval aj mňa. Na druhej strane musím byť objektívny – čakať od mužstva, ktoré až na pár výnimiek skoro nemá skúsenosti na medzinárodnej scéne, že bude podávať vyrovnané výkony by bolo asi naivné. Prehra s Dánskom sa síce udiala na ľade, ale v jej pozadí je oveľa viac príčin, než iba slabý výkon nášho mužstva v prvej tretine. Jej korene sú oveľa hlbšie, a siahajú až niekde k zisku prvej medaily v Petrohrade. Koľko vtedy padlo sľubov, čo všetko sa pre hokej urobí a realita ? Neurobilo sa nič. Podobné sľuby padali aj po zisku titulu majstra sveta, samozrejme rýchlo zapadli prachom. Realitou je, že od roku 2003 náš hokej pomaly a iste upadá. Roky sa stavala reprezentácia skoro výhradne na legionároch z NHL, pričom hráči z ostatných súťaží boli dobrí maximálne na turnaje druhého rangu, teda v Nemecku, Švajčiarsku a podobne. Hrávalo sa s mužstvami ako Nemecko, Švajčiarsko, Francúzsko, Taliansko a hoci naši súperi sa učili, my sme stagnovali. Výsledok je čoraz viac viditeľný – za silnou päťkou výrazne zaostávame, a bez problémov nás porazia aj mužstvá, ktoré nám nerobili problémy v minulosti, lebo sa naučili, ako s nami hrať.

Na výchovu mladých sa na Slovensku kašle. Ich záujem o hokej je plne závislý na rodičoch, či zaistia peniaze na výstroj, alebo sponzoroch, ak sa nájdu. Štát výchova mládeže nezaujíma vôbec. Riadi sa v prístupe k hokeju, a v podstate aj športu pragmatickou zásadou – náklady na výchovu patria rodičom a klubom, prípadné úspechy sú však spoločné. Pri úspechu sa hneď prídu pretŕčať rôzne hnidy z verejného života, aby sa ukázali vo svetle kamier, mnoho nasľubujú a nič samozrejme nesplnia. Plniť svoje sľuby nemienili nikdy.

Vždy budem stáť na strane našich hokejistov. Prehra zamrzí, ale smútok pominie. Každý by si mal byť vedomý, že roky, ktoré sme stratili neexistujúcou víziou podpory hokeja sa nedajú nahradiť zo dňa na deň zmenou trénera, zaradením niekoľkých mladíkov do zostavy a vybudovaním mužstva z hráčov európskych súťaží. Niekto možno bude oponovať, že väčšina hráčov má medzi 25. – 30. rokom života, a teda nie sú už uchá – žiaľ, za roky, ktoré hrajú, ak sa aj dostali do reprezentácie, skoro všetci skončili pred dverami skutočne kvalitných turnajov. Neviem predvídať, aký bude vývoj pod Hanlonom v budúcich mesiacoch, ale prvé náznaky jeho práce vidieť. Nie je podstatné, či naši hokejisti teraz ešte nejaký zápas vyhrajú, alebo nie. Podstatný bol postup zo skupiny, a fakt, že mužstvo nebude hrať v skupine o záchranu. Iste, nemohlo by vypadnúť, ale nálade by to neprospelo.

Prehra s Dánskom, a ešte aj mnohé ďalšie prehry, ktoré určite prídu, budú daňou za to, kto v našom športe drží opraty. Neschopní ľudia, prospechári, ktorým nezáleží na ničom inom, iba na funkciách a samých sebe. Najkrajšou ukážkou, ako im ide o slovenský šport, napríklad hokej, je stavba zimného štadióna pre potreby MS 2011. Rekonštrukcia starej búdy v Bratislave bude stáť viac, ako výstavba nového stánku, na ktorý by sme mohli byť hrdí. Aj slepcovi musí byť jasné, že záujmy slovenského hokeja sú u kompetentných na poslednom mieste.

Keď teda niekoho napadne znova nadávať na našich hokejistov, mal by sa predtým zamyslieť aj nad podmienkami, ktoré majú. Chceme od nich, aby víťazili nad silnými a boli úspešní, ale nikto pre ich úspech neurobí nič naviac. Je to podobné, ako keby sme chceli od automobilového pretekára, aby na trabante porazil porsche. Môže ho poraziť, ak porsche nedôjde do cieľa, ale v normálnych podmienkach je len štatistom. A kým sa nezmenia pomery v našom hokeji, aj naši hokejisti budú často len štatistami pri úspechoch iných. A my fanúšikovia môžeme pre nich urobiť iba jedno – stáť pri nich v každej situácii, a byť aspoň morálnou oporou v ťažkých chvíľach.