Naše malé Slovensko

Na prvý pohľad sa ničím nelíši od ostatných. Biela košeľa, tmavomodrá kravata s pedantne zaviazaným uzlom, značkové hodinky, elegantný oblek a nablýskané topánky. V ruke hrdo vystrčený mobil, aby každý videl, že ho nielen má, ale je aj luxusný. Bobby, obchodník so vzduchom, ktorého životným krédom je – Nikto nemôže pre vás toľko urobiť, ako môže Bobby sľúbiť.

Jeho kariéra bola strmá a úspešná, zarobil peniaze, založil si rodinu, mohol si dovoliť všetko, o čom sníval. A predsa nebol spokojný. Chýbalo mu to najdôležitejšie – verejné uznanie a MOC. Tri písmená a predsa znamenajú veľmi veľa. A tak sa rozhodol, že svoju cestu k vysnívanému cieľu začne v Čurákove. Vydržal tam pomerne dlho, skoro desať rokov, a veľa mu k vrcholu nechýbalo, iba jeden jediný krôčik. A ten sa mu nedaril, lebo Čuráci nechceli pochopiť, že je vyvolený na post najsilnejšieho Čuráka. Najhoršie bolo, že sa ho mohli aj pýtať a žiadať odpovede, lebo nebol nasilnejší. Iste, demokracia sa mu páči, ale iba vtedy, ak sa pýtať môže jedine on a odpovedať musia druhí. Sklamaný, že Čuráci nepochopili, kto je vyvolený na miesto najsilnejšieho Čuráka, pobral sa preč.

A rozhodol sa, že už nikoho nechce preskakovať a trápiť sa s lezením po priečkach, ktoré tak bolí. Založil si teda vlastnú dedinku a pomenoval ju Zbojníkovo. Meno vyberal starostlivo, aby ho mali radi nielen vlastní, ale aj susedia. Aj kamarátov a obyvateľov Zbojníkova si vyberal starostlivo, majúc na pamäti, že najvačší Zbojník je predsa on sám, a nikto nesmie ani len pomyslieť, že by ho mohol nahradiť. Po rokoch trpezlivého budovania Zbojníkova prišiel čas, kedy všetky obce vyberali svojho náčelníka a tak si povedal, že byť najväčším Zbojníkom nestačí, keď sa môže stať SuperZbojníkom, teda šéfom šéfov. A tak trpezlivo presviedčal, sľuboval hory-doly, pomáhali aj kamaráti, čo vedeli ako urobiť z dukáta groš, aby to neklalo oči jeho protivníkom. A vyhral. Nikto nemohol dať toľko, ako sľúbil on – Bobby – obchodník so vzduchom.

Nastali pre Zbojníkovo zlaté časy. Zbojníkom sa dobre zbíjalo, keď na tróne sedel SuperZbojník. I pospolitý ľud bol spokojný, lebo SuperZbojník bohatým bral. Len na chudobných akosi s..l. Ľud však veril, že bude lepšie, a to i vtedy, keď sa ukázalo, že Bobby je naozaj len obchodník so vzduchom, žiadny SuperZbojník. Však občas aj Bobby hodil ľudu kosť, síce ohlodanú, ale príjemne voňavú. Čo tam po Čurákoch, ktorí kričali, že nemôže byť SuperZbojníkom, keď nevedel byť ani SuperČurákom. Nikto nepočúval. A tak Bobby dosiahol, o čom snil.

Hľa, potom som sa zobudil a čo nevidím z okna – stena polepená, veľký plagát na nej a tam – SuperZbojník, čo sa SuperČurákom stať nevedel, škerí sa na mňa a myslí – nikto nevie toľko dať, čo ja ti viem sľubovať. Hodil som rukou i povedal si – radšej budem Čurákom, než superozbíjaným hlupákom.