Založ si blog

Romantika skončila, mám v chate vodu …

Keď som ju kupoval, nepremýšľal som veľmi. Stála na pozemku, ktorý bol z dvoch strán zalesnený a treťou prirodzenou „hranicou“ bol malý, krištáľovo priezračný potôčik. Cena bola prijateľná, nejaké bývanie som v tej dobe potreboval, a tak som ju kúpil. Chatu v mojej vysnívanej lokalite. Splnil som si svoj sen.

Dva roky som v nej býval. Potom sa mi podarilo získať hypotéku a kúpil som si menší byt. Z chaty sa stalo miesto pokojného oddychu, kde som sa nemusel obávať, že mi niekto bude od skorého rána do neskorého večera vyzváňať, a to aj cez víkendy, snažiť sa ma presvedčiť, že jeho problém je dôležitejší ako moja súčasná práca, a nakoniec urážať vyjednávaním o zaplatení za moju prácu, pretože podľa niekoho to bolo bezduché klepanie do klávesnice, ktoré by zvládol aj sám, ak by vedel ako na to. Lenže nevedel, a preto mi neraz znepríjemnil voľné dni nielen vyzváňaním, ale aj neúctou voči mojej práci.

Prešli roky – návštevy chaty boli síce menej časté, než predtým, ale stále to bolo miesto, kde som si rád posedel pri praskajúcom ohníku v krbe, alebo na terase a počúval šumenie lesa. A pomýšľal som na to, že raz, až si to budem môcť dovoliť, sa opäť na svoju chatu presťahujem a budem žiť v kľude, nikým nerušený. V posledných dňoch sa však ukázalo, že nie je dobré robiť účet bez hostinského – hosť sa môže dočkať nepríjemných prekvapení.

Žiaľ, dočkal som sa aj ja. Malý, krištáľovo čistý potôčik ukázal svoju odvrátenú tvár. Voda sa zúrivo prehnala nielen jeho korytom, ale aj prízemím mojej chaty. Narobila spúšť, akú by som si nevedel predstaviť ani vo svojom najhoršom sne. Matka príroda opäť ukázala, kto je tu pánom. Ukázala, že hoci človek mieni, ona mení. Tak, ako zmenila moju chatu, možno konečne zmení aj pohľad zodpovedných, ktorí do nej necitlivo zasahujú v domnení, že nad nich nie je. Iste, som sklamaný i nahnevaný. Bude mi nejaký čas trvať, kým po opadnutí vody dám svoju chatu do pôvodného stavu.

Musím však priznať, že čiastočne si za to môžem aj sám. Keď som svoju chatu kupoval, nezaujímalo ma nič okrem jej pôsobivého umiestnenia a ticha, ktoré tu vládlo. Takže som nemohol vedieť, že pred rokmi niekto iný zreguloval tok potoka, ktorý tým opustil svoje pôvodné koryto a tiekol inou cestou. Čo bolo účelom vtedajšej regulácie ? Postavenie rodinných domov, vznikla záhradkárska a chatová oblasť, samozrejme aj moja chata. Celé okolie, ktoré predtým pôsobilo šedo a ponuro, skrásnelo. Nikto nemyslel na to, že to nie je prirodzené a príroda sa nedá spútať ľudskou myšlienkou, či rukou. A tak som pred pár dňami doplatil nielen na vlastnú neprezieravosť, ale aj na bezohľadnosť /hoci možno v dobrom úmysle/ iných voči prírode.

Pri pohľade na zaplavené domy, obce, cesty si stále hovorím, že ja som dopadol pomerne dobre. Doplatila na to iba moja chata, ale stále mám kde bývať. Čo však tí ľudia, ktorým dravý živel zobral strechu nad hlavou ? Potrvá roky, kým si dajú bývanie do pôvodného stavu, za predpokladu, že na to nájdu prostriedky. Za čo platia títo ľudia ? Sú obeťami zlého počasia ? Myslím, že nie. Skôr sú obeťami nepremysleného konania v minulosti. Neustále si všetko prispôsobujeme vlastným potrebám, a ignorujeme varovné signály, že to nemusí dopadnúť najlepšie. Niekde sú motiváciou peniaze, inde obyčajná túžba po vlastnom domove, či väčšom pohodlí. A  neuvedomujeme si, že raz môže prísť mastný účet.

Ako zdevastovať štát za dvadsať rokov … praktický návod – I.diel

18.07.2010

Niekomu by sa mohlo zdať, že zdevastovať štát za dvadsať rokov nie je žiadny problém, ale keď si ukážeme, čo všetko na to v praxi je potrebné, začne táto vec ukazovať našich politikov v jasnom svetle – niekto by povedal – trpia genialitou zločinu. V každom prípade, keď som sa nad všetkým zamyslel, napadlo ma, kto vlastne volí tieto pochybné elementy a [...]

Obyčajný ľudský osud … a pár múdrych slov

18.07.2010

Známy, volajme ho Dušan /lebo jeho meno vo vietnamčine je na polámanie jazyka i pera/, prišiel na Slovensko ešte za čias bývalého režimu. Najprv tu študoval, neskôr ako mnoho jeho krajanov aj zostal. Sedával často na lavičke pred domom, kde som býval ešte ako dieťa, fajčil a mlčky pozeral niekde do diaľky. Priviesť ho do rozhovoru bolo hotové umenie. Väčšina jeho [...]

Nezabudnuteľná …

17.07.2010

Prvý raz som ju stretol pred štrnástimi rokmi. Smutne stála na chodbe úradu, kde pracovala a snažila sa povedať, že som neprišiel vo vhodnej dobe na debatu. Nedal som sa odbiť, kým nesľúbila, že pôjdeme spolu aspoň na kávu. Úprimne povedané, už prvý pohľad do jej očí znamenal jedno – bol som stratený. Sedeli sme na káve a debatovali o zvláštnostiach sveta. Ako [...]

počasie, terasy, reštaurácie, Bratislava

Nové pravidlá od pondelka 10. mája. Zrušenie núdzového stavu sa blíži

09.05.2021 14:41

Od pondelka sa rušia v obchodoch a prevádzkach vyhradené hodiny pre seniorov. Slovensko ako celok sa podľa Covid automatu farbí do ružova.

Moskva, prehliadka, vojaci

Moskvu obsadila armáda. Rusi si pripomenuli koniec vojny veľkolepou prehliadkou

09.05.2021 14:25

Na Červenom námestí sa konala veľkolepá prehliadka pri príležitosti Dňa víťazstva - konca II. svetovej vojny. Pozrite sa, ako to v Moskve vyzeralo.

Igor Matovič

Sulík: Ak by Matovič odišiel, ako sa vyhráža, mali by sme menej kríz

09.05.2021 14:16, aktualizované: 17:24

Matovič v reakcii napísal, že ho mrzí frontálny útok médií voči plánu pomôcť rodinám, ako i útoky a klamstvá SaS o 25% DPH s cieľom vopred naštvať čo najviac ľudí.

Alexander Lukašenko

Lukašenko podpísal dekrét umožňujúci preniesť jeho právomoci na Radu bezpečnosti

09.05.2021 13:11

Doteraz sa v prípade uvoľnenia prezidentského úradu alebo neschopnosti hlavy štátu vykonávať funkciu mohli jej právomoci preniesť na predsedu vlády až do chvíle, kým prísahu nezložil nový prezident.

computerman

Rýpem do všetkého, čo sa mi nepáči. Mám rád šport, kvalitnú hudbu, operu, komédie zo zlatej doby filmu, kde sa ešte nemuseli rehotať v pozadí, aby divák prišiel na to, že počul niečo "humorné". Mám rád Slovensko, len ma mrzí, že ho prznia kadejaké umeliny, ktoré sa často štylizujú do pozície celebrít. Môj pradedko by ich nazval odpad národa. Ako kedysi niekto povedal, tvária sa, ako keby im zo zadnej časti tela liezli konvalinky a nie to isté, čo všetkým.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 113
Celková čítanosť: 155065x
Priemerná čítanosť článkov: 1372x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy