Naše malé Slovensko

Jednoducho je to strata času – diskusia s premiérom. Vlastne to nie je ani diskusia, väčšinou to býva jeho monológ, orientovaný na to, čo zaujíma jeho a vyhýbajúci sa tomu, čo nevie zdôvodniť. Navyše, hoci si sám neželá, aby ho niekto prerušoval a skákal mu do reči, sám to robí bežne.

Voliť ho je tiež stratou času. Politik, ktorý nevie počúvať a odpovedať na všetky otázky, hoci aj nepríjemné, nebude nikdy dobre zastupovať záujmy svojich voličov. Ani nemôže, lebo svojím postojom dokazuje, že jeho voliči ho nezaujímajú. Môže síce tvrdiť, že otázky položené oponentom sú zavádzajúce, ale nezmení nič na tom, že aj jeho voličov zaujímajú odpovede aj na tieto otázky. A po štyroch rokoch vládnutia Smeru musíme konštatovať, že nie je schopný obhájiť svoju politiku. Je to výhradne politika neustálej konfrontácie, plná agresivity a vyhýbania sa zodpovednosti pod rôznymi zámienkami. Cesta, ktorú si vybrala tzv. sociálna demokracia nevedie nikam.

Môžeme kritizovať Radičovú, že nie je v debatách s oponentmi tvrdšia, ale realitou je, že jej správanie je po dlhšom čase príjemnou zmenou. Určite niekedy dopláca na svoju slušnosť a prílišné mentorstvo v niektorých otázkach, na druhej strane však treba uznať, že prináša do slovenskej politiky práve to, čo už v nej roky chýbalo – úctu voči politickému oponentovi a jeho voličom. Agresivita, osobné útoky a neustále vracanie do minulosti nikomu nepomôže. A už vôbec nie vtedy, ak sa do pozície žalobcu stavajú tí, čo sami nemajú čisté svedomie.

Hoci to politológovia vidia inak, Radičová včera vyhrala. Dokázala sa preniesť cez prah vlastných záujmov, a uznať, že aj oponent môže urobiť niečo užitočné. Naopak, premiér prehral, lebo vo chvíli, keď zistil, že líderka SDKÚ je schopná prehodnotiť vzťahy svojej strany voči SMK na základe súčasného vývoja, namiesto ocenenia jej prístupu okamžite zaútočil v obave, že príde o jedinú agendu, ktorú pred voľbami má – maďarskú kartu. Klesol do stavu, kedy sa nezmohol na viac, len neustále pripomínať, že SMK bola súčasťou vládnej koalície v predošlých obdobiach, a namiesto predostrenia reálnych postupov v budúcnosti sa snažil usilovne kriesiť duchov minulosti. Ale bolo zaujímavé sledovať jeho zaskočený výraz, keď líderka SDKÚ vytiahla jeho minulosť v SDĽ. Ostal nesvoj a nebol schopný zareagovať.

Na druhej strane by sa Radičová nemala púšťať do súbojov, ktoré nezvláda. Právnické otázky sú jej cudzie, je to vidieť a diskusia s právnikom je v tomto prípade jednoznačne prehratá. A mala by si niekedy uvedomiť, že politika sa bez ostrých lakťov robiť nedá. Politik typu Orbána alebo Fica nerozumie niekedy inteligentným argumentom, lebo to nepotrebuje. Ich spôsob politiky je nerozlučne spätý s agresivitou a napádaním kritikov. /ako hokejistov by som ich bral všetkými desiatimi/

V každom prípade sa opäť ukázalo, že dnes nemá Smer-SD žiadnu zaujímavú ponuku pre svojho voliča. Maďarská karta, vyhrabávanie duchov minulosti a agresivita sú priveľmi málo. Netreba ani zabúdať, že pre vlastný záujem nemá premiér problém potopiť hocikoho, vrátane vlastných partnerov. A nedokáže skrývať, že pre neho by bolo ideálnym stavom vecí samostatné vládnutie, bez koaličných partnerov. Ale to sme tu už raz mali, nie ?