Kde bolo, tam bolo … boli raz tri ovečky
8. júla 2010 16:01,
Prečítané 1 377x,
computerman,
Nezaradené
A prišiel k týmto ovečkám jedného dňa valach a hovorí : “ Ovečky milé, položím vám otázku a podľa toho, ako odpoviete, sa budete aj mať.“ Ovečky prikývli a valach sa pýta : “ Ktorá farba je najkrajšia ? “ Prvá ovečka povedala – červená – a valach ju hneď drbol valaškou, odral z kože a dal piecť na ražni. Druhá ovečka vystrašene hovorí – žltá – a valach aj ju hneď skántril. Tretia ovečka sa zamyslela a hovorí – „najkrajšia farba je modrá “ a valach sa na ňu usmial, i ju pohladil. Podvečer sa valach rozhodol, že nadojí mlieka a urobí syr. Ťahal ovečku, ťahal a nič. I ovečka riekla – „však ti bača povedal, že moje sestry sú na mliečko a ja na dožitie. Ja som si už svoje dala.“ I valach zaplakal nad biedou ducha svojho.
Nepripomína vám to niečo ? Mne veru hej, keď som dnes otvoril noviny a dočítal sa, že hlúpa ovečka môže viesť stádo namiesto barana, a nevadí, že je hlúpa, ak je správnej farby. Alebo má rada správnu farbu.
Na koho narážam, to zistíte ľahko – stačí si pozorne pozrieť naše spravodajstvo. Ale ako plynú dni, mám pocit, že o to slovenské stádo sa budú starať véééééééééľmi sprostí valasi – teda, ak nie ešte sprostejší. Len mi vŕta hlavou, z čoho budú žiť ?
18.07.2010
Niekomu by sa mohlo zdať, že zdevastovať štát za dvadsať rokov nie je žiadny problém, ale keď si ukážeme, čo všetko na to v praxi je potrebné, začne táto vec ukazovať našich politikov v jasnom svetle – niekto by povedal – trpia genialitou zločinu. V každom prípade, keď som sa nad všetkým zamyslel, napadlo ma, kto vlastne volí tieto pochybné elementy a [...]
18.07.2010
Známy, volajme ho Dušan /lebo jeho meno vo vietnamčine je na polámanie jazyka i pera/, prišiel na Slovensko ešte za čias bývalého režimu. Najprv tu študoval, neskôr ako mnoho jeho krajanov aj zostal. Sedával často na lavičke pred domom, kde som býval ešte ako dieťa, fajčil a mlčky pozeral niekde do diaľky. Priviesť ho do rozhovoru bolo hotové umenie. Väčšina jeho [...]
17.07.2010
Prvý raz som ju stretol pred štrnástimi rokmi. Smutne stála na chodbe úradu, kde pracovala a snažila sa povedať, že som neprišiel vo vhodnej dobe na debatu. Nedal som sa odbiť, kým nesľúbila, že pôjdeme spolu aspoň na kávu. Úprimne povedané, už prvý pohľad do jej očí znamenal jedno – bol som stratený. Sedeli sme na káve a debatovali o zvláštnostiach sveta. Ako [...]
Celá debata | RSS tejto debaty