Naše malé Slovensko

Niekto, niekde po roku 1989 povedal : “ Diktatúra proletariátu je nezmysel, vždy to bude iba diktatúra, nech sa nazve akokoľvek “ … A potom dodal, že chceme demokraciu, slobodu slova, voľnosť pohybu a nezávislosť na mocných tohoto sveta. Vo chvíli, keď to hovoril, to znelo veľmi krásne a množstvo ľudí bolo dojatých. Nikto nepremýšľal nad jeho slovami, každý sa iba opájal ich znením.

Môžeme začať od začiatku – je možná nezávislosť na mocných tohoto sveta ? Nie je. Demokracia neexistuje. Jej hranice sú tam, kde prejavíte slobodnú vôľu robiť niečo inak, než vám to nariadili a zasiahnete tak do komfortu života mocných a ich pohodlia. Okamžite príde reakcia a snaha zastaviť vás. Mocných nezaujíma, čo si želáme, ale iba to, či je to v súlade s ich predstavami.

Slobodu slova … iste, máme slobodu slova, definovanú v zákonoch. Tú skutočnú nemá nikto. Nemá ju ani novinár, hoci na periodiku, do ktorého prispieva, je hrdo napísané – nezávislý denník. Zverejnenie jeho príspevku je závislé na vôli vydavateľa a ten zase na spokojnosti mocných. Ak nie sú spokojní, obvykle sa mu prestane dariť. Nie, nikto ho nepríde vydierať, ako to vidíme vo filmoch. Realita je prostejšia – zvýši sa počet rôznych kontrol zo strany štátu, občas sa niečo nepovolí, dvere vo finančných inštitúciách sú v prípade potreby zatvorené a podobne. Žiadne násilie, iba vôľa trhu. Trh nemá záujem … Trh ?

Slobodu pohybu … áno, môžete ísť, kam sa vám zažiada. Teda, s niekoľkými výnimkami, lebo napríklad do bašty demokracie musíte žiadať o formálne povolenie vstupu, lebo ste slušný človek a musíte svoju slušnosť dokázať. Paradoxne, množstvo ľudí, podozrivých z terorizmu sa tam zrejme dostao oveľa ľahšie, ako sa tam dostanete vy. V zásade však môžete ísť, kam chcete, ak na to máte peniaze. Za čias onej éry chodili tí, čo nemohli do zahraničia, na dovolenky do Tatier, Slovenského raja, a iných krásnych zákutí Slovenska. A stačilo im to. Zmena doby priniesla aj to, že si nemôžu dovoliť ani dovolenku na Slovensku. Je pridrahá. Majú slobodu pohybu ??? Zákonne áno. Reálne – nie.

Demokracia … často omieľané slovo. Veľká lož, ktorá hýbe svetom. Spoločenský systém, ovládaný spoločenským odpadom, ktorý je vám neustále podstrkovaný cez rôzne médiá, aby ste videli jeho honor. Čo tam potom, že neustále ospevovaná celebrita by si mohla dať pod pás taxameter, aby sa zmerali nabehané kilometre, keď už si nepamätá jednotlivých pasažierov. Čo tam potom, že iná celebrita sa škerí na svet, hoci svojou nezodpovednosťou zavinila smrť iného človeka. Čo tam potom, že tá istá celebrita opätovne nerešpektovala zákon, a niekto to amnestoval, hoci bežný človek by skončil vo väzení.

Sloboda … máte ju. Jej predstava v hlavách mocných je dokonalým paškvilom zmyslu slova. Z každého rohu pomaly na vás striehne kamera, za desať minút sa okolo vás prevezie aj niekoľko policajných áut, ktoré monitorujú dianie na ulici a paradoxne, nikdy nie sú tam, kde naozaj treba. Pri bežnej jazde autom vás zastaví niekoľko cestných kontrol, a neraz sa vás snažia presvedčiť, že ste sa dopustili priestupku, len nech z vás dostanú nejakú pokutu. Nesúhlas sa neprijíma – odmietnutie sankcie tiež nie. V demokratickom štáte by existovala možnosť obrany pred vyšším orgánom. V zmysle vety – nikto nie je vinný, pokým sa jeho vina nedokáže. U nás je to naopak – nevinu nepreukážete, lebo vás nikto nepočúva a odmietnutie sankcie vás stojí stratu dokladu o vzdelaní. Nikto nie je nevinný, povedal niekde – niekto. Záleží len na uhle pohľadu.

Česť a meno – máte ich, ale nemajú cenu. Ich cena stúpa s vaším postavením. Ak ste robotník a niekto pošpiní vašu česť, môžete ho zažalovať. Súd sa ťahá roky, nakoniec skončí verdiktom o ospravedlnení a bodka. Ak ste politik, a niekto o vás povie pravdu, ktorá vás ukáže v jasnom svetle, dostanete milión, lebo bola dotknutá vaša česť tým, že sa odhalilo, aká ste sviňa.

Ešte stále máte pocit, že žijete v demokracii ? Zložte si ružové okuliare, už dávno sme v diktatúre a oveľa horšej, než bola predtým. Diktatúre mamonu, klamstva a pokrytectva. Nikto vám to síce nepovie do očí, ale mocní si to myslia stále a budú myslieť – máte právo na všetko, ak držíte hubu.Ale nedostanete nič, lebo nie ste mocný.