Naše malé Slovensko

Včera dostala pravica poverenie na zloženie vlády a dnes už pomaličky vyliezajú plány, ako šetriť. Ako vždy, ide sa šetriť na bezvýznamných veciach, ktoré sa nikdy netýkajú nadštandardne zarábajúcich skupín – napríklad je návrh na zdanenie odmien pri životných jubileách, ktoré vraj firmy zneužívajú. A uvažuje sa aj o zmene systému paušálnych výdavkov u malých živnostníkov a autorov.

Zdá sa, že nás čakajú ťažké časy utiahnutia opaskov, riadené ekonomickými analfabetmi. Prvé návrhy totiž jednoznačne ukazujú, že tieto kroky majú byť kozmetické a zďaleka sa majú vyhnúť bohatým, naopak na ich luxus sa majú poskladať bežní ľudia. Položme si totiž otázku – kde sa najviac plytvá prostriedkami ?

Odpoveď nie je ťažká a netreba ju hľadať. Najviac sa plytvá v štátnom sektore. A tam sa dá aj najviac šetriť. Stáva sa však pravidlom, že štátny úradník je ako chránená zver – nedotkne sa ho nič, snáď s výnimkou školstva a zdravotníctva, do ktorých si s chuťou kopne každý. Ak chceme šetriť, recept je jednoduchý – neplatiť desiatky personálnych auditov, na ktorých sa aj tak len nabalia auditorské spoločnosti, a výsledky skončia v zásuvke, ale začať realizovať očistu štátnej správy od prebytočných zamestnancov a majetku. Je doba počítačov a internetu, takže to nemôže robiť žiadny problém. Konečne treba začať s presunom papierovej agendy na vybavovanie prostredníctvom internetu, do čoho sa samozrejme nikomu nechce, pretože všetci vedia, že by to viedlo k redukcii pracovných miest. Rovnako nevidím dôvod, aby rôzne úrady využívali desiatky tzv. referentských vozidiel, míňali tisíce litrov pohonných látok, aby sa zabezpečil honor radových úradníkov. Potom sa môžeme pozrieť na platy poslancov a jednoducho ich zmraziť. Za minimálnu pracovnú dobu, ktorú absolvujú v poslaneckých laviciach, zarábajú aj tak nadštandardne. Úplne zrušme príspevky na asistentov, sú nepotrební. Zrušme príspevky na poslanecké kancelárie, ktoré sú aj tak iba zdrojom špekulácií, každý poslanec je členom strany, takže má kde pôsobiť. U multifunkčných poslancov im ponechajme najvyšší plat a ostatné funkcie môžu vykonávať – zadarmo.

Rovnako môžeme naložiť so zamestnancami v spoločnostiach s podielom štátu. Žiadne odmeny – väčšina zástupcov štátu sedí v riadiacich štruktúrach spoločností a zarába neraz sumy, o ktorých sa môže snívať aj prezidentovi. Nie je teda odkázaná na bonusy vo forme miliónových odmien./myslím v bývalých korunách/ Zrušme kráľovské odstupné rôznym vládnym úradníkom. Zaveďme priamu zodpovednosť za rozhodnutia pri narábaní so štátnymi financiami voči jednotlivým osobám, a zrušme nezmysel zvaný – kolektívny orgán.

A potom sa môžeme baviť o úsporách. Pri týchto krokoch prídu. Môžeme sa pritom pozrieť aj na stoku, zvanú STV a definitívne ju postaviť na nohy odborníkom na jej čele, a nie straníckym nominantom. Je smiešne, ak do tejto nekultúrnej žumpy nalievame ročne desiatky milionóv vrátane výpalného s názvom koncesionárske poplatky, a dostávame podpriemernú službu, ktorá navyše nie je dostupná všetkým platiteľom poplatkov. Tretina obyvateľov Slovenska nemá dodnes prístup ku kanálu STV3, za ktorý si tiež platí, keďže je súčasťou STV.

Ale ak má byť šetrenie novej vlády založené na naznačených krokoch, dostávame sa opäť k pravicovej klasike. A teda aj faktu, že najviac budú postihnutí tí, čo zarábajú najmenej. A to už nehovorím o nahlúplom nápade, zvanom superhrubá mzda. To sa smeje aj plyšový trpaslík v mojej skrini.