Naše malé Slovensko

Táto značka bola známa hlavne počas socializmu, keď sa s obľubou hovorilo večne meškajúcim zamestnancom – máš hodinky ? a ak znela odpoveď áno, pýtajúci konštatoval – potom je to značka Rozkop a zahoď. A so smiechom odišiel. S koncom socializmu som si myslel, že sa táto značka vytratila, hlavne v súkromných kruhoch, kde je čas dôležitý a každý si zvykne striehnuť na to, za čo platí.

Avšak, ukázalo sa, že hodinky tejto značky existujú stále, minimálne v jednom odvetví ich aj stále používajú – v našich televíziach.  Televízny program sa stal dávno zdrapom papiera, ktorým sa neriadi nikto a nič. Keď k tomu pridáme večne otravné reklamy, ktoré údajne platia vysielané programy, stáva sa z našich televízií nepotrebná a nekvalitná služba. Jeden príklad za všetky – na TV JOJ je uvádzaný seriál Panelák, že začína o 20,15 hod. Nejakou záhadou sa nedarí, aby začal presne, skoro vždy začne o 20,22 hod. Podobnou chorobou trpia ináč aj konkurenti TV JOJ.

Prečo ? Príčina je jednoduchá – divák nemá záujem sledovať otravné /neraz debilné/ reklamy, a tak ho prinútia tým, že nevie, kedy presne začína program. A buď si vytrpí bombardovanie nezmyslami, alebo mu nejaká časť programu jednoducho ujde. Ak by predsa len náhodou odhadol, kedy začína jeho program, tak dostane ďalšiu ranu – po necelých trinástich minútach programu ho vyfacká ďalšia reklama, samozrejme tiež sedemminútová, a ak by náhodou obišiel aj túto reklamu – neutečie. Zase trinásť minút a znova reklama. Zase ukradnutých sedem minút života somarinami. Výsledok je jednoduchý – jeden diel seriálu, ktorý je vysielaný údajne od 20,15 hod. do 21,15 hod., a teda by mal trvať hodinu, trvá v skutočnosti približne 39 minút, po odrátaní titulkov nejakých 37 minút. Čo dodať ?

Keď sa k tomu pridajú aj x-té reprízy okopávania tvárí v podaní treťotriednych hercov, ako Seagal, van Damme a spol., neostáva nič iné, len konštatovať, že sme pekne padli od roku 1989. Z budovateľského prízemia, ktoré každému „demokratovi“ vadilo, sme skončili niekde v podpalubí medzi odpadom. Keď sa k tomu pridajú jazykové seriály maskované názvom telenovely, je obraz kultúrneho úpadku dokonalý.

Vlastne, ak si uvedomím, že sa národu vyplachuje mozog týmto svinstvom skoro dvadsať rokov, nemôžeme sa mu diviť, že si volí na čelo – svine. Už si na ne zvykol. A možno za ďalších desať rokov budeme chodiť štvornožky a krochkať. Ktovie ?