Naše malé Slovensko

Neviem, možno je to iba pocit, že Hanzel hovorí pravdu. A možno fakt, že jeho firmu som mal možnosť poznať, a nikdy som nemal negatívnu skúsenosť. Hoci, ak mám pravdu povedať, dodnes nechápem, čo práve majiteľa úspešnej firmy priviedlo k odchodu do politiky, a ešte pod vlajku Smeru. Peniaze to zrejme neboli, ako majiteľ úspešnej firmy určite netrpel núdzou. Ostáva teda myšlienka – niečo spraviť pre štát a jeho obyvateľov.

Ale v tomto prípade sa zrejme Hanzel pomýlil dvakrát – po prvé, na Slovensku od jeho samostatnosti robí každý politik zásadne všetko iba pre seba, a po druhé si na to vybral zlú stranu. Sociálna demokracia v podaní Smeru je všetkým možným, len nie politikou pre bežných ľudí. Slovensko sa pod jej vedením za jedno volebné obdobie zmenilo na nepoznanie. Ani predtým to nebolo veľmi voňavé, ale od roku 2006 sa dostala do popredia hlavne politika, ktorú by som mohol označiť ako – maštaľná kultúra. A tým rozhodne nenarážam na vystúpenie jedného bývalého ministra.

Priznám sa, že po vzniku Smeru som vážne uvažoval, že ak vôbec niekedy pôjdem voliť, tak túto stranu. Jedným z dôvodov bolo aj prehlásenie jeho zakladateľov, že ak by niekedy išli do vlády, v žiadnom prípade nie s Mečiarom. Hoci mi nevoňal variant HZDS bez Mečiara vo vláde, pretože nie je problém ťahať za nitky z ústrania, bral som to ako sľub. Sľub, ktorý sa nakoniec nedodržal. Horšie však bolo, že postupne som začal vidieť v konaní tejto strany aj isté znaky, ktoré mi silne začali pripomínať dobu jedinej pravdy – a hoci v tejto dobe nebolo všetko iba čierne, vrátiť by som sa do nej nechcel. A tak som nebol ani pri posledných voľbách, lebo radšej nebudem voliť nikoho, než ľudí, čo už raz sklamali. Neľutujem to, lebo koalícia, ktorá vznikla po voľbách, sa stala nočnou morou pre obyvateľov tohoto štátu. V jednom ľahkom vtipe sa kladie otázka – prečo pes vrtí chvostom. Odpoveďou je konštatovanie, že preto, lebo chvost nemôže vrtieť so psom. Žiaľ, posledné obdobie nás presvedčilo, že chvost so psom vrtieť môže. Stopäťdesiat ľudí, platených z našich daní, veselo zametá s piatimi miliónmi.

Prečo teda verím viac Hanzelovi, než Smeru ? Asi preto, že jeho firma vždy dodržala to, čo sľubovala. Netvrdím, že sa nenašli sporné body, ale dalo sa vždy dohodnúť a nájsť spoločné riešenie, výhodné pre obe strany. Smer z toho, čo sľuboval, dodržal veľmi málo. Alebo skoro nič. Už začiatok ukázal, za čo stoja sľuby, ktoré táto strana dala. K moci sa dostali presne tí ľudia, o ktorých sa hovorilo, že tam nebudú. Vystupovanie predstaviteľov strany neraz ukázalo absolútny nedostatok úcty voči voličom. Všetko v štýle, černoško si urobil svoju prácu a teraz ho už netreba.

Posledným a najvážnejším dôvodom, prečo verím Hanzelovi, je žaloba podaná Smerom. Doteraz vždy platilo, že strana dávala žaloby na konkrétnych vinníkov. V tomto prípade sa jedná o neznámeho páchateľa, hoci všetci vedia, kto a čo povedal o praktikách v tejto strane. Zrazu nebolo odvaha otvorene menovať toho, kto im poškodil meno. Jediné, kde sa občas zjaví meno Hanzel, sú výroky hovorkyne Smeru v médiách. Prečo teda nebolo aj v žalobe ? Čo je tým skutočným dôvodom, že bola podaná neurčitá žaloba ?

Ja si myslím, že obava z toho, čo všetko by vedel Hanzel nielen povedať, ale aj dokázať. A možno aj obava z protiúderu, ktorý by tentoraz mohol skončiť odškodným pre niekoho iného, nie stranu a jej predstaviteľov. A preto verím Hanzelovi.