Naše malé Slovensko

Voľby sa blížia a tak mi vŕta hlavou, či je vôbec možnosť výberu slušnej strany. A prichádzam k názoru, že nie. Prakticky všetky strany, ktoré majú reálnu šancu na kreslá v parlamente, sa už „zviditeľnili“ účasťou na rôznych podivných aktivitách. Hneď po revolúcii sa podarilo zásluhou KDH zlikvidovať družstvá, kde sa stratili stovky pracovných miest, ktoré dnes tak chýbajú. Holandské privatizácie, ktoré niektorí ospevovali, prakticky zlikvidovali rôzne fungujúce prevádzky.

Zaslepenosť voličov HZDS a amatérizmus predstaviteľov niekdajšej VPN sa postarali o rozdelenie štátu, na ktoré sa nikto nepýtal. Prvé roky samostatnosti priniesli vládu chaosu, divokej privatizácie a rôznych podivných udalostí. Hádka medzi prvým prezidentom a premiérom bola iba vrcholom kupliarskeho ľadovca záujmov. Boj proti jedinému „spravodlivému“ priniesol vládu menšieho zla, absolútny výpredaj štátneho majetku do zahraničia, straty pracovných miest na Slovensku a naopak záchranu iných v zahraničí. Príchody podivných investorov, ktorí málo doniesli a veľa dostali, neraz i na úkor domácich obyvateľov.

Vrcholom devastácie je súčasná vláda. Opäť máme jediného „spravodlivého“, ktorý podáva žaloby ako na bežiacom páse, a zásluhou divne vedeného súdnictva aj vyhráva. Zdatne mu sekundujú dve strany, ktoré by inak nemali šancu na účasť vo vláde – strana jediného predsedu a „otca“ národa, a strana najväčšieho národovca, ktorý robí národu hlavne hanbu. Nuž, a potom tu máme menšinovú stranu, ktorá je skôr naplnením ambícií niekoľkých zakomplexovaných politikov, než potrieb a želaní menšiny.

Voliť nové strany, ako je napríklad SaS, tiež nie je víťazstvom. Stoja hlavne na myšlienkach, ktoré by čoskoro urobili z väčšiny národa hlavne nevzdelaných poskokov, pretože by si kvalitné vzdelanie nemohli dovoliť. Vzdelaný národ je hrdosťou štátu, to si však neuvedomujú naši politici. Pre tých je pohodlnejšie ovládať hlupákov.

Čo teda ďalej ? Politický systém je postavený tak, aby nikto neniesol za nič zodpovednosť. Poslanci sú imúnni voči všetkému, okrem chorôb a zubatej – tá jediná meria spravodlivo. Ideálnym riešením by bolo spojenie národa a ignorovanie volieb, lenže čakať, že sa my Slováci spojíme pre spoločný záujem – to je iba ilúzia. Väčšine národa stačia sladké reči, guláš a pivo. A potom štyri roky nadávania.

A sme v pérdeli, ako by niekto povedal … asi budem voliť Paliho Kapurkovú – veď sranda musí byť, aj keď na chleba nebude, no nie ?