Naše malé Slovensko

Prvá bola zrelá – on primladý.

Druhú ľúbil – ona ľúbila iného.

S treťou sa oženil – odišla s iným.

Štvrtá bola najväčšou láskou života, ktorú – nedokázal naplniť.

Piata bola potrebou – nechcel byť sám.

Šiesta bola spomienkou – keď mal dvadsať, svet bol gombička a on chcel iba milovať.

Siedma bola nádejou, že bude ešte rodina.

Osmička bola mladá, zaľúbená a on – pristarý.

A tak si sadol ku krbu, šedivý a fúzatý, nalial pohár vína, hľadiac do plameňov si povedal – aspoň môžem spomínať – a začal sa opíjať. Poznal priveľa lásky, priveľa bolesti – šťastie si nevedel udržať. Začal pravdu hľadať v zmysle starého, otrepaného a neraz spomínaného – na dne pohára je pravda.

Pritom to bolo také ľahké – stačilo len vyprázdniť pohár …

Veľmi neskoro pochopil, že pohár možno šťastím naplniť – predtým ho však treba vyprázdniť – zbaviť sa nenávisti, bolesti a ťažkých spomienok.

V podstate je na tom dobre – je lepšie zmúdrieť v starobe, ako sprostý vylihovať ….