Naše malé Slovensko

Človeku sa obvykle otvoria oči až vtedy, ak mu šplechne do nich pravdu niekto nestranný. Svojho času som bol dlhšie voľnejší, a tak som si mal možnosť preštudovať veci, ktoré som pre nedostatok času zanedbával. Hlavne dokumenty, ktoré hovoria nielen o minulosti, ale aj súčasnosti. Nebudem sa zaoberať svetom, stačí si pozrieť Slovensko. Takže, kam vlastne smerujeme ?

Školstvo … Istý prieskum ukázal, že iba necelých 10% slovenských detí do 15 rokov pravidelne číta knihy. Dôsledkom tohoto faktu a zároveň dôkazom pravdivosti prieskumu je skutočnosť, že drvivá väčšina detí má veľké problémy s gramatikou, vyjadrovaním a bežnou komunikáciou – proste, nedostatok slovnej zásoby. Iný prieskum ukázal, že pri voľbe vysokej školy nie je rozhodujúcim kritériom jej kvalita a schopnosti študenta, ale naopak – priechodnosť odboru. Študenti si vedome vyberajú odbory, ktoré sú nenáročné a ľahko absolvovateľné. Modlou dnešnej doby sa totiž nestalo vzdelanie a jeho kvalita, ale vlastníctvo diplomu. Je jedno, akého. Čo v tejto oblasti robí štát ? Nič. Okrem svalnatých rečí, ktoré aj tak skončia prehodením potenciálneho vinníka na lepšie miesto, sa na úroveň školstva kašle. Prečo ? Dôvod je jednoduchý – nevzdelané stádo sa ľahšie ovláda. A na tom nič nemení ani vlastníctvo diplomu. Výuka na školách sa v mene špecializácie tak zúžila, že bez hanby môžem povedať – vychovávame jednosmerných barbarov, ktorí sa síce môžu rozumieť svojmu odboru, ale ničomu inému. Komu to vyhovuje ? Politikom. Volič s širším všeobecným vzdelaním a prehľadom nikdy nebude voliť človeka, ktorý permanentne klame, naopak u toho so špecializáciou a nedostatkom všeobecného rozhľadu je veľký predpoklad, že ak sa stará saláma zabalí do jagavého obalu – povie áno.

Kultúra a médiá … Najväčšia zbraň v rukách „elít“. Ak si pozorne všimnete, čo vysielajú a píšu médiá, skoro nikde nenájdete užitočné informácie, ale iba brak. Ľudí prirodzene priťahujú napríklad tragédie, a tak si nikto neuvedomí, že sa neustálym ukazovaním utrpenia vlastne odputáva pozornosť od skutočných problémov spoločnosti, ako je nezamestnanosť, bezdomovci, trpiaci ľudia, nízke platy a podobne. Skúste si napríklad pozorne niekedy všimnúť zloženie spravodajstva – na začiatku a vo veľkej časti celej relácie uvidíte nehody, vraždy, „senzácie“ a iný obsah, ktorý vám v živote ničím nie je na prospech, len vás dostáva do depresie. A napríklad informácia, že únia zamestnávateľov nesúhlasí povedzme so zvýšením minimálnej mzdy /príklad/ sa ocitne medzi čítanými správami, len tak ako krovie. Ani si ju nevšimnete, hoci táto informácia môže byť pre vás podstatná. Jednoducho – ohlúpnutý človek si nevšimne, že s ním manipulujú. Hneď po takejto relácii sa pokojne zjaví galéria vyslúžilých komikov, kopajúcich do bezbranných, slečien s brizolitom na tvári a rýchlymi nohami v pohybe do tvaru V a nikoho nenapadne, akého vola z neho niekto robí. Kvalita sa občas objaví v noci, alebo vôbec nie.

Politici a štát …. zásadne klamú. Skúste nájsť politika, ktorý dokázal pomenovať veci pravými menami a je ešte v politike. Nájdite jedného, ktorý nikdy nezaklamal svojim voličom a je pri moci. Nemožné. Skoro ako hľadanie jednorožca. Ak si všimnete, ani strany, ktoré sa pravidelne striedajú pri moci, nemajú plány vývoja a rozvoja štátu. Ak by ich mali, nebolo by im totiž jedno, či ministerstvo riadi odborník alebo nevzdelaný debil. Politikom je vývoj ľahostajný. Hlavne mať teplé miesto, byť niekto a ostatné ich nezaujíma.

Kam teda smerujeme ? Nevedno, ale nevyzerá to dobre. Dnes ešte môžeme všetko zastaviť, lebo sme relatívne vzdelaný národ, a máme schopnosť rozoznať dobro od zla. Avšak súčasný vývoj bude mať za niekoľko rokov ako prirodzený následok stádo oviec na spôsob amerického štýlu života – vedia, kde robia, koľko zarábajú a kde bývajú. Avšak v zásade sú národom na baterky. Zožerú všetko, čo im médiá a oficiálne miesta povedia, a to dokonca aj vtedy, keď sú sami obeťami systému, či skôr bordelu, ktorý niekto cielene udržiava. Takto skončiť nechcem … a čo vy ?