Roky chodím na južné Slovensko. Kedysi dávno som tam chodil za rodinou, neskôr ma volali povinnosti, v poslednej dobe skôr na pár dní si oddýchnuť. Nikdy som nemal problém s Maďarmi, iba s hlupákmi. A tých je všade na svete dosť, nemajú národnosť, majú iba komplexy. Ak chce človek s nimi vychádzať, najlepšie urobí, ak si ich nevšíma.
Vždy som bol proti zneužívaniu histórie na politické ciele. Aj osadenie súsošia vierozvestov v Komárne, s ktorým ináč súhlasím, beriem to istej miery ako krok, ktorý mal niekomu prospieť, či už dnes, alebo v blízkej budúcnosti. Rozhodne si však nemyslím, že to bola provokácia, ako by niektorí predstavitelia mesta a samozvaní „ochrancovia“ práv maďarskej menšiny chceli tvrdiť a tvrdia. Neviem, či organizátori osadenia mali, alebo nemali povolenie na tento akt. Právna stránka veci je však skoro bezvýznamná pri tom, čo sa počas prác ukázalo.
Na youtube sa dá nájsť diskusia Anny Belousovovej s Jánosom Bószom z roku 2008. V tejto diskusii tvrdil zakladateľ rôznych združení, že mu ide predovšetkým o autonómiu španielskeho typu, založenú na občianskom princípe. Teda autonómiu nielen pre Maďarov na južnom Slovensku, ale aj Slovákov, či Rómov. Jednou z jeho hlavných požiadaviek bolo udelenie rozsiahlych autonómnych práv, neobmedzené používanie maďarského jazyka a podobne. Okrem iného argumentoval aj postupnou asimiláciou slovenských Maďarov. Pozrel som si, vypočul – a nepočul som žiadny argument, prečo by k tomuto kroku malo dôjsť. Niekde inde sa tento pán zase vyjadril, že ak nebude Slovensko riešiť otázky maďarskej menšiny, prikáže nám to únia.
Čo ma na tejto diskusii zaujalo ? Dve veci – prvou boli tvrdenia človeka, ktorý nemá skoro žiadne reálne znalosti o tom, čo požaduje a z jeho vyjadrovania bolo zreteľne viditeľné, že nie je tým, čím sa chce ukazovať. Teda ochrancom práv. Druhou vecou, ktorá ma zaujala, bola arogancia vládnej moci, stelesnená predstaviteľkou SNS, ktorá však postihuje celé spektrum politických strán, nie iba SNS. Počas celej relácie totiž tvrdila Anna Belousovová, že na základe svojho postavenia sa nemá o čom baviť so svojím oponentom. Jej argumentom bolo, že je to jednak samozvanec, a jednak to, že ona je podpredsedníčka parlamentu.
Diskusia, či skôr monológy oboch hostí ukázala realitu slovenskej politiky v plnej nahote. Politik, bez ohľadu na to, kým bol zvolený, je povinný rešpektovať názor občana, aj keď sa ním nemusí riadiť. Rovnako je povinný k prejaveniu základnej úcty voči občanovi, pretože žije z jeho daní. A práve tu bolo vidieť, prečo na Slovensku žiadna strana nedodržiava nič zo svojich sľubov – absolútne si nevážia tých, ktorí im zverili moc. A nad týmto faktom sa treba zamyslieť, pretože aj v týchto dňoch vidieť, že aj pravicová koalícia znova prejavila to, čo pred dvoma rokmi predviedla aj Anna Belousovová – neúctu a aroganciu.
Ak sa vrátime k osadeniu súsošia v Komárne, po dvoch rokoch sa nám ukázalo aj niečo iné. Na priloženom odkaze uvidíte, ako pán Bósza demonštroval svoj nesúhlas. Ak by mu skutočne išlo o autonómiu na občianskom princípe, nemôže mu vadiť tento akt, tak ako by nemalo Slovákom vadiť osadenie sochy sv. Štefana. Jedná sa totiž o vyjadrenie úcty voči historickým osobnostiam, ktoré majú veľký význam pre obyvateľov nášho regiónu. Avšak z protestu a cirkusu, ktorý J. Bósza predvádzal, je úplne jasné, že uhorskú históriu si váži, našu však nie. Neexistujeme pre neho, a preto tak vehementne protestoval. Jeho rečičky o občanoch sú iba maskou pre skutočné ciele, ktoré však reprezentuje niekto úplne iný, nie tento bezvýznamný podnikateľ. Napokon, stačí si spomenúť na nedávny pokus čoskoro bývalého maďarského prezidenta o návštevu Komárna, kde tiež bolo jasne vidieť, koľko úcty prejavuje voči susednému štátu.
Preto, ak niekedy v budúcnosti chceme mať vyrovnané vzťahy s naším južným susedom, musíme si najprv začať vážiť sami seba. Neponižovať sa voľbou klamárov, ktorí si nás nevážia, ale naopak voliť ľudí, ktorí budú počúvať tých, čo im dali dôveru. Voči Maďarsku treba zaujať rázny postoj – rešpektovať krajinu, ale jej politikom dať v každej chvíli tvrdo najavo – môžeme byť partneri, nie sme však a nikdy nebudeme vaši poddaní. Ak chce mať maďarská strana neustále plné ústa krivdy v Trianone, treba vytiahnuť aj nedávne krivdy na Slovensku, ako je napríklad náhrada škody za Gabčíkovo, a rovnako preniesť na medzinárodnú úroveň niektoré zákony, ktoré prijala Orbánova vláda a nebáť sa konfliktu na diplomatickej úrovni. Ak si dovolil Zsolt Semjén nazvať odchádzajúcu vládu socialisticko-fašistickou, treba ho bez váhania označiť za neželanú osobu. A tak sa aj k nemu chovať. Napríklad v situácii, keď by došlo k akýmkoľvek obojstranným jednaniam, či návštevám, trvať na jeho neprítomnosti v oficiálnych rokovaniach.
Naopak, ľudí ako János Bósza môžeme vypočuť – a jeho návrhy jednoducho ignorovať. Na vypočutie má právo ako daňový poplatník. Vypočutie jeho návrhov totiž prináša aj informácie o tom, čo sa deje. A diskusia s týmto človekom ho nepostaví na nejaký pomyselný piedestál, ale naopak odhalí jeho skutočné ciele, za ktorými stojí podľa jeho tvrdení 13 – 500 ľudí. A pokiaľ sú jeho ciele v rozpore so zákonom, nebojme sa uplatniť zákon i voči nemu.
Kedykoľvek som na juhu Slovenska, nemám problémy s Maďarmi. Nemáme problém si sadnúť na pivo, debatovať či pozerať futbal. Ak sa ich pýtam na ich názor, mávnu rukou a neraz konštatujú, že by sami poslali niektorých politikov SMK a rôznych krikľúňov za Dunaj – iba im škodia. Iste, majú problém so slovenčinou, ale snažia sa. Napokon, maďarčina nie je slovanský jazyk, nemôžeme sa diviť. Chcú však iba pokoj, normálne žiť a autonómiu potrebujú asi tak ako – had sandále. Nikdy by nešli bývať do Maďarska a necítia sa tu ani menejcenní.
Takže – nemáme to vlastne pomerne ľahké ? Stačí len konečne prejaviť hrdosť voči sebe samým …
Odkazy :
Celá debata | RSS tejto debaty