Naše malé Slovensko

Chystá sa pochod homosexuálov a lesbičiek v Bratislave. Má byť manifestáciou na ochranu ich práv a proti diskriminácii. Neviem, koľko ľudí sa ho zúčastní, aké dôvody ich k tomu vedú, ale s ním nesúhlasím. Mám na to množstvo dôvodov, ale ani jeden nesúvisí s mojím postojom voči nim – v tomto sa riadim zásadou, že každý si robí doma to, čo sa mu páči.

Mám voči pochodu výhrady, lebo som názoru, že sexuálna orientácia človeka je jeho súkromnou vecou, do ktorej sa nemá právo starať nikto, a rovnako nikto nemá právo obťažovať mňa a moje okolie poukazovaním na ňu. Nie je to otázka konzervatívnosti mojich názorov, napokon na to som trošku primladý, je to otázka slušnosti. Ak chcú homosexuáli registrované partnerstvá, informácie o zdravotnom stave partnera, riešenie majetkových vzťahov a podobne, som jednoznačne za to, aby tieto práva mali. Ale právo na výchovu a adopciu detí v žiadnom prípade. To nie je otázka predsudku, ale reality. Dieťa potrebuje pre zdravý vývoj vzor matky, aj otca.

Iste, niekto bude argumentovať, akým vzorom môže byť otec alkoholik, alebo matka s túlavými nohami a podobne. Dobrými vzormi určite nebudú, ale tak žena nemôže nahradiť funkciu a vzory otca, ako otec nemôže alternovať za matku. Netvrdím, že detské domovy sú dobrým riešením, napokon roky si myslím, že pestúnska starostlivosť je oveľa lepšia, ak je na profesionálnej úrovni. Pokiaľ je v rodine nevhodné prostredie na výchovu dieťaťa, treba to riešiť, ale nie zverením dieťaťa do prostredia, ktoré nie je o nič lepšie, pretože je jednostranné. A nepomôže tomu ani harmónia partnerov.

Podobne je to aj v škole – padla raz otázka, či by som mal výhrady, keby mi dieťa učil učiteľ – homosexuál. Pokiaľ by jeho orientácia žiadnym spôsobom nezasahovala do výuky, nemá mi to prečo vadiť. Začalo by mi to vadiť vo chvíli, keby svoju orientáciu začal prezentovať verejne pred deťmi, a akýmkoľvek spôsobom vysvetľovať, či obhajovať. Od školy totiž očakávam, že môjmu dieťaťu bude dávať taký vzor, ako mu dávam sám. Padla aj otázka, čo by som robil, ak by sa moje vlastné dieťa prejavilo, že je orientované na partnerov rovnakého pohlavia. Nič. Dieťa za svoju orientáciu nemôže, a nikdy neprestane byť mojím dieťaťom, nech by sa dialo čokoľvek. Rovnako by sa však muselo zmieriť s tým, že sú veci v živote, ktoré mu budú odopreté – napríkad radosť z výchovy vlastných detí. A tieto veci neupiera človek, ale prírodné zákony. A tie sú nemenné.

Takže, proti homosexuálom nemám nič. Iba si od nich držím odstup, pretože žijem a pracujem v rámci vlastnej komunity a s nimi sa nestretávam. Nemám dôvod, ani možnosti.