Naše malé Slovensko

Niekomu by sa mohlo zdať, že zdevastovať štát za dvadsať rokov nie je žiadny problém, ale keď si ukážeme, čo všetko na to v praxi je potrebné, začne táto vec ukazovať našich politikov v jasnom svetle – niekto by povedal – trpia genialitou zločinu. V každom prípade, keď som sa nad všetkým zamyslel, napadlo ma, kto vlastne volí tieto pochybné elementy a odpoveď bola krutá – dva a pol milióna krátkozrakých blbcov, ktorí kandidujú na odobratie občianskych práv … Smutné je, že svojím spôsobom som jeden z tých blbcov, aj keď nevolím …

Takže si predstavme situáciu – máme štát, ktorý obýva nejakých pätnásť miliónov občanov, pričom istá skupina ľudí sa rozhodla zmeniť typ spoločenského zriadenia. Keď to napasujeme na konkrétnu situáciu, zmenu o 180 stupňov nechcel nikto, s výnimkou tých, čo vedeli plán na nasledujúce obdobie – tí ho stvorili. Takže, zmenili sme typ zriadenia a čo ďalej ?

Treba niekoho dosadiť do vedenia štátu. Ak si spomenieme na uplynulé obdobie, máme pocit, že nikto nevedel, čo ho čaká a chaos, ktorý prišiel, by to mal potvrdzovať. Žiaľ, je to iba optický klam. Ľudia, ktorí boli dosadení, vedeli presne čo robia, a poznali aj následky. Život je totiž pes – nič nie je zadarmo. Ani roky podpory, živenia v zahraničí, investícií do rôznych aktivít. Bolo by prekvapujúce, keby sme si zistili, koľko ľudí žilo v zahraničí na účet rôznych „nadácií“ a čakalo na moment zmeny. A tí, čo ich platili, chceli svoju investíciu so ziskom späť. Ale nie v štýle lupičov, o tento druh reklamy nestoja. Bohatí totiž často trpia velikášstvom a peniaze sú iba jedným druhom túžby, ktorú si plnia. Tým druhým je spoločenské uznanie. A to nemôže dosiahnuť bandita, ale človek, ktorý je navonok počestný.

Takže, na základe vopred urobeného odhadu sa zistia slabiny ekonomiky práve „oslobodeného“ štátu. A na slabiny sa udrie. Tu vyskakuje ďalší problém – v modelovom štáte sa slabiny, ktoré by boli ľahko napadnuteľné, jednoducho nenašli. Čo teraz ? Kde slabiny nie sú, treba ich vytvoriť. Prvou slabinou, ktorá sa umelo vytvorila, boli v prípade Československa – reštitúcie. Niekto povie – ako môže súvisieť vrátenie majetku s kondíciou ekonomiky štátu ? Veľmi, lebo cieľom nebolo vrátenie majetko, čo sa počas neskorších rokov aj potvrdilo, ale naopak –  vytvorenie slabiny. Bývalá federácia dosahovala totiž pomerne vysoký stupeň potravinovej sebestačnosti, čo bolo problémom. Ekonomika štátu sa dá totiž najľahšie ovládať cez veci dennej potreby, nevyhnutne potrebné k životu. Ako však podkopnúť nohy potravinárstvu ? Ak by niekto prišiel s návrhom – ľudia, vrátime vám pôdu a môžete hospodáriť sami, asi by nebolo veľa tých, čo by prejavili záujem. A tak sa stavilo na základnú ľudskú neresť – chamtivosť. Mnohým stačí, ak môžu povedať – mám … Prišla teda veľká myšlienka – vrátime vám, o čo ste boli okradnutí komunistickým režimom … len na okraj, kedy sa vráti Indiánom to, o čo ich okradli demokrati ? Ľudia sa hrdo hlásili, podávali žiadosti a následkom chaosu – padli družstvá, základ poľnohospodárskej a živočíšnej produkcie. Zrazu nemali na čom hospodáriť, pretože v mnohých prípadoch ich bombardovali dedičia, ktorí chceli svoj fľak pôdy. Prvý úspech sa dostavil – pomer produkcie potravín a dovozu sa prudko prevrátil v prospech dovozu. Druhý úspech prišiel skoro ihneď – ceny potravín vyleteli nahor, čo sa zdôvodnilo obrovským rozsahom dotácií za bývalého režimu, ktoré padli.

To je však málo. Ukazuje sa nový problém – i napriek počiatočným úspechom vzniká problém politický. Obnovená demokracia má totiž ideálnu polohu v Európe, a mohla by v budúcnosti významne zamiešať karty na diplomatickom a hospodárskom poli. Čo teraz ? Určite prebehlo množstvo scenárov, ako by bolo možné tento štát ovládať. Ale najvyššiu efektivitu dosahuje iba jeden – rozdeľuj a panuj. V zmysle úvahy – dvoch malých vyfackáš ľahko, ale veľký by mohol nakopať zadok tebe. A tak sa brnkne na tú nechutnú nacionalistickú kartu, ktorou tak Európa pohŕda. Šepne sa jednému, šepne sa druhému, poškrabká sa chrbát – vieš, koľko by ste dosiahli, keby ste boli nezávislí ? – a ostatné príde samo. Naša federácia sa rozpadla v pokoji, naopak balkánska vojnou. Ale účel svätí prostriedky.

Máme niekoľko malých štátov, a prichádza čas na ich ovládnutie. Ale – o tom až nabudúce …