Naše malé Slovensko

Designovaná premiérka sa vyjadrila, že všetko drží pevne v rukách, čím myslela novú vládu. Tomuto klamstvu ani sama neverí. V rukách nedrží nič, len pomyselné žezlo moci. Pri pohľade na skupinku stojacich predsedov strán bolo jednoznačne poznať, aká je životnosť novej premiérky v očiach šéfa jej strany a zároveň podriadeného člena novej vlády. Mikuláš Dzurinda jej nikdy neodpustí, že ho preskočila a on sa nestal trojnásobným premiérom.

Ďalšia lož vyletela pri konštatovaní, že akékoľvek podozrenie bude u člena vlády znamenať odvolanie do necelých troch minút. Ak by to tak bolo, nemohol by v jej vláde sedieť predseda SDKÚ-DS. U toho je tých podozrení toľko, že si môže založiť vlastnú čiernu knihu. Vládu nebude viesť premiérka, ale minister zahraničia. Asi by sme mali tento rezort premenovať na ministerstvo pätolízačstva a poklonkovania. Ešte dnes ma napína pri spomienke, ako dvojnásobný premiér liezol do zadku každému, kto smrdel mocou.

Skoro ma šľak trafil, keď som v niektorom rádiu dnes počul, že ministerstvo školstva sponzoruje akúsi súťaž celebrít ako hlavný sponzor. V dobe, keď je akútny nedostatok kvalitných učebných pomôcok sa vyhadzujú peniaze na propagáciu kadejakých obsmŕdačov. Hlavne, že sa niekde poukazujú a pripomenú, koľko si toho stihli beztrestne nakradnúť.

Premiérka vyjadrila pochybnosť, či bývalý šéf hypáču dokáže viesť rezort obrany. Myslím, že nemusí mať obavy. Pri koncentrácii blbcov a amatérov, ktorí sa budú motať okolo novej vlády sa ten jeden úplne stratí. Skladba vlády je dokonalou ukážkou ignorantstva, a na tom jedna zmena absolútne nič nezmení. Stále to bude len smiešny kabinet, obtočený okolo ministra financií a zahraničia, pretože títo dvaja páni si to dokonale pripravili.

Pri pohľade na slovenských kresťanských demokratov /nemyslím KDH/ ma napadá, že sa nám premiestnili na Slovensko niekdajšie sicílske praktiky. Neviem, či si ešte niekedy niekto spomenie na bývalého talianskeho predsedu vlády Andreottiho. Tento pán dokázal počas svojej politickej kariéry vskutku neuveriteľné veci – stať sa trikrát premiérom, byť ministrom zahraničia, doživotným senátorom atď. Zlatým klincom kariéry kresťanského demokrata bolo jeho odsúdenie ne 24 rokov väzenia za podiel na vražde istého novinára. Neskôr bol síce oslobodený, ale iba na základe premlčania prípadu. Práve počas vlády kresťanských demokratov v Taliansku sa mafia dokázala dokonale prepojiť na vládnu moc, získavať štátne zakázky, odstraňovať nepohodlných oponentov /spomeňme si na vraždu Alda Mora / a stala sa štátom v štáte. Vlády sa menili v Taliansku ako ponožky, máloktorá vydržala viac ako rok. Len pre zaujímavosť, od konca druhej svetovej vojny do roku 1993 malo Taliansko 28 premiérov !!! To asi nepotrebuje komentár.

A tu niekde si berú naši politici vzor. Na voliča a jeho vôľu sa zásadne kašle, prideľovanie štátnych zákaziek tiež nemá ďaleko k mafiánskym praktikám, už nám len chýbajú zabetónovaní ľudia v stĺpoch nových budov … hoci, ktovie, či niekto si tento spôsob odchodu už nevyskúšal. Jeden nikdy nevie. Niekto môže povedať, že som pesimista, ale položme si otázku – ako to môže dopadnúť, keď sa klame skôr, než sa vymenuje nová vláda ? Dobre určite nie.

Ak chcete do vlády, musíte sa riadiť heslom – kriváci všetkých strán, spojte sa … je jedno proti komu, hlavne nech je moc a prachy … tfuj, idem si dať dva deci červeného a zapáliť oheň v krbe … budem sa cítiť lepšie …