Naše malé Slovensko

V opačnom prípade hrozia podľa úradníkov kolapsy sociálnych systémov v krajinách únie. Nakoniec, pokladajú zvýšenie vekovej hranice za prirodzené, keďže stúpol aj priemerný vek populácie.

Ako sa ukazuje, opäť sa plače na nesprávnom hrobe. Problémom sociálneho systému totiž nie je vyšší vek, ktorého sa dožívajú ľudia, ale naopak prebujnelá byrokracia a množstvo výdavkov, ktoré vysávajú systém. Umelá zamestnanosť, množstvo nepotrebných investícií a premrštené benefity riadiacich pracovníkov v sociálnej oblasti vytvárajú straty, ktoré chce niekto nahrádzať ďalším zdieraním ľudí.

Nehovoriac o tom, že starší ľudia sú nielen ťažko zamestnateľní, ale navyše budú zaberať miesto mladým, ktorí v dôsledku toho budú ťažšie hľadať svoje uplatnenie. Brusel chce vlastne chrániť svoju obrovskú a nepotrebnú byrokraciu, na ktorú sa už roky upozorňuje, že spôsobuje vážne problémy vo výdavkoch únie. Neviem si dosť dobre predstaviť, čo asi budem robiť v sedemdesiatke, ako navrhujú niektoré zvrátené hlavy, a hlavne – kto ma zamestná.

Ak sa má zvýšiť hranica odchodu do dôchodku, je platenie sociálneho zabezpečenia úplne zbytočné. Skladať sa na platy úradníkov, riaditeľov, autá, nové budovy a podobne – len nič nepýtať a nemusieť dávať. To je nová stratégia mozgov únie. Je najvyšší čas na zamyslenie. Je nám potrebná byrokracia Bruselu ? Sú nám potrební títo paraziti ?

Ak sa totiž zamyslíme, akým spôsobom funguje únia, je to oveľa horšie, než za čias RVHP. Na jednej strane sa síce rozdáva, cez tzv. fondy, na strane druhej je však množstvo obmedzení a nariadení, ktoré vlastne robia krajinu závislou na najrôznejších príspevkoch. Pritom však tieto príspevky, ktoré nám neustále zo všetkých strán otrepávajú o hlavu, idú aj tak cez zahraničné spoločnosti naspäť do štátov, ktoré ich poskytujú.

Ak únia v dnešnej dobe pokladá napríklad českého prezidenta Klausa za jedného z najväčších skeptikov, nemýli sa. Klaus už dávno odhalil, a neskrýva, že únia sa skoro v ničom nelíši od opusteného a zrušeného RVHP, ba dokonca ho v mnohých ohľadoch prekonáva. Vytvoril sa fiktívny systém, ktorý slúži na obohatenie určitých skupín, a na tých, ktorí skutočne vytvárajú hodnoty, sa úplne kašle. Hľadajú sa všemožné spôsoby, ako ľudí prinútiť platiť najrôznejšie príspevky a odvody, pritom však tak, aby sa im vrátilo najmenej, alebo vôbec nič.

Čo dodať ? Niekto povedal, že socialistický systém bol odkázaný na zrútenie. Je to možné, avšak súčasný systém má ešte niečo navyše – zvrhlosť a neúctu voči človeku. Jediným cieľom je zarobiť a nedať … Za každú cenu.