Naše malé Slovensko

Veru tak, nestíhame sa diviť, ako vyliezajú zo svojich dier rôzne existencie a prehlasujú, že sú schopné dať svoje schopnosti  v prospech štátu a občanov. Štyri roky o nich nebolo počuť a ľaľa – sotva sa ukázala možnosť zmeny, vyliezli ako potkany a začínajú vetriť korisť.

Úprimne povedané, nechápem, ako ich niekto mohol znova voliť. Na to, že nemajú chrbtovú kosť som, si zvykol už dávno, v našej krajine to nie je nič nové. Zdá sa, že v mnohých prípadoch ide naozaj iba o premaľovanie štítov a kára vrzgoce ďalej.

Počkajte mááááááááá, už letíííííííííííííííím ….

dúfam, že sa nájde nejaká mrcina aj pre mňa, lietanie mi nikdy nerobilo dobre. akosi starnem, asi by som mal ísť do penzie, ledva dýcham … ale čo už, keď sa niekde rozdáva, nemôžem odolať pokušeniu …

dúfam, že to už nie je ďaleko … rodina by mi neodpustila, keby mi museli vyryť na náhrobok – zrútil sa počas letu za kšeftom … hnusná predstava, dolu je iba betón, rozpleskol by som sa ako plesnivá paradajka …