Naše malé Slovensko

Je potešiteľné, keď sa bežný občan dozvie, čo všetko robí štát pre jeho bezpečnosť na cestách. Ale iba do chvíle, kým nezistí, že zákony akosi viažu a trestajú iba jednu skupinu ľudí – vodičov. Potom ho optimizmus veľmi rýchlo prejde, a položí si oprávnenú otázku – kde to vlastne žijem ?

A tak si jedného dňa idem na Oravu, a čo nevidím v Ružomberku – na každom konci hliadka, a samozrejme sa meria, dáva fúkať a podobne. Skutočne záslužná činnosť, keby …. napríklad v meste, smerom z centra na autobusovú stanicu, nelietali cez prechod pre chodcov cyklisti, ktorí na tomto mieste nemajú čo robiť, môžu len tlačiť svojho tátoša. Paradoxne, jedna z hliadok stála od toho prechodu do sto metrov, a pekne videla, čo sa na ňom deje.

Alebo v inom meste, a inom čase si hliadka sedí v aute, pozoruje premávku a ignoruje – cyklistov na chodníku, jazdiacich slalomom pomedzi chodcov. Cyklista na chodníku nemá čo robiť, pokiaľ nie je pre neho vyhradený. Pochopím, ak po chodníku ide dieťa, neviem však, prečo by tam mal jazdiť dospelý.

Už klasikou sa stáva jazdenie cyklistov na červenú. Tí inteligentnejší aspoň pretlačia bicykel po chodníku, alebo nejako bokom, ale väčšina pokojne prejde aj na červenú. Žiadny problém. Ak ho náhodou trafíte, máte smolu vy, nie chrapúň, ktorý ignoruje všetko. Nehovoriac o bežnej skutočnosti, že bežne jazdia v protismere, ignorujú stopky, zákazy a podobne. Pre túto skupinu asi neplatí nič. Napokon, prečo by aj, keď od vodiča auta sa inkasuje pohodlnejšie, nie ?