Naše malé Slovensko

Keď médiá nemajú peniaze, stávajú sa neraz podivné veci. Niekde stratia chrbtovú kosť, inde pribudne reklám. Slovenské televízne kanály sú zrejme tiež vo finančných problémoch. Vidieť to na ich programovej skladbe, ktorá obsahovo môže byť charakterizovaná dvoma slovami – treťotriedne smetisko.

Spravodajstvo kleslo na úroveň prvotnopospolnej spoločnosti, keď sa stalo hlásnou trúbou o tragédiách, zločinoch, a podobných, pre život skutočne „potrebných“ informáciách a udalostiach. Ak sa dalo niekedy pokladať za prijateľné aspoň to na TA3, dnes ani tento spravodajský kanál neposkytuje primeranú kvalitu. Športové správy pochopila väčšina kanálov ako zoznam aktivít v hlavnom meste, ostatok Slovenska si svoje informácie musí neraz hľadať niekde inde.

Informácie o spoločenskom živote sa zmenili na opis života snobov, pochybných indivíduí a inej „elity“ národa. Pre väčšiu zábavnosť sú tieto relácie moderované nesmierne „inteligentnými“ slečnami, ktorých jedinou prednosťou je veľký výstrih a prázdna hlava. Pre človeka, ktorý sa pretĺka zo dňa na deň, pôsobí určite motivujúco, keď sa pozerá na to, ako sa „smotánka“ dobre baví, míňa milióny a potom niekde inde zasvätene tvrdí, že treba uťahovať opasky.

„Zábavne“ pôsobí aj štátna televízia, povinne dotovaná z peňazí daňových poplatníkov. Klasickou ukážkou je vysielanie športového kanála, ktorý pravidelne v poslednom čase vysiela opakovanie zápasov Corgoň ligy – ale zatiaľ som videl iba ponuku zápasov Slovana. Zbytok Slovenska akosi utiera. STV2 sa občas pozerať dá, hlavne dokumenty. STV1 skončila ako videokanál na propagáciu juhoamerických a nemeckých telenoviel, ale zrejme začína byť akútny nedostatok, lebo niektoré idú permanentne dookola. Možno autorov, možno financií – ktovie, čoho chýba viac. Zrejme, najviac chýba vkusu.

A potom tu máme kultúru v podaní súkromných kanálov. Úprimne povedané, nedostatok financií je najlepšie vidieť práve u nich. Za posledné roky sa vysielajú hlavne akčné filmy pre vymetenejšiu časť obyvateľstva /alebo násťročných/, zašlo to už tak ďaleko, že sa to pomaly prezentuje ako udalosť týždňa, mesiaca či roka. A potom sa divíme, že nám pribúdajú lúpeže, krádeže mladistvých, násilie v uliciach a podobne. Nikoho nenapadne, že vlastne naše médiá dávajú priamo návod, ako robiť niečo zlé.

V čom je teda problém ? Zrejme naozaj v nedostatku financií na kvalitné programy. Druhým dôvodom môže byť nedostatok vkusu. Tretím dôvodom môže byť fakt, že vlastne neexistuje orgán, ktorý by dohliadal na vysielanie komerčných televízií a vedel ho udržať v medziach prijateľnosti. Niekto bude mať síce plné ústa slobody, lenže tá znamená aj zodpovednosť – za budúcnosť. Budúcnosť mladých, či národa.

Ak sa však náhodou kvalitný program predsa len objaví, potom ho naše televízie zdevastujú množstvom reklamných prerušení, čím úplne stratí akúkoľvek hodnotu. Diváka určite poteší počas historického filmu napríklad reklama na spodné prádlo, mobilné telefóny a iné nezmysly. Hlavne, ak sa opakuje trikrát.

Mimochodom, z času na čas sa naše televízie „neohrozene“ bijú za záujmy poškodených v kauzách nebankových subjektov. Spomenie si ešte niekto, ako často sa napríklad vysielala reklama v znení “ Zisk z rozumu “ pre istú nebankovku ? Alebo na to, že sa vysielala v najdrahších vysielacích časoch ? Asi sotva. A médiá sú s tým veľmi spokojné. Je totiž pohodlnejšie žiadať odškodnenie od všetkých daňových poplatníkov, než priznať, že na nebankovkách sa okrem ich prevádzkovateľov nabalili najviac práve médiá.

A ešte jedna spomienka – jeden môj bývalý sused kúpil kedysi dávno auto, ktoré bolo odcudzené niekde v Rakúsku. Auto mu ododbrali, lebo hoci ho zaplatil, nebolo jeho, keďže pochádzalo z trestnej činnosti. A škodu si musel uplatňovať voči vinníkovi. Napadlo ma, len tak čisto hypoteticky, že aj peniaze za honosné reklamy pochádzali z trestnej činnosti. Nemali by ich teda príjemcovia vrátiť ? Ale, to by zrejme skrachovali …