Prvý raz som ju stretol pred štrnástimi rokmi. Smutne stála na chodbe úradu, kde pracovala a snažila sa povedať, že som neprišiel vo vhodnej dobe na debatu. Nedal som sa odbiť, kým nesľúbila, že pôjdeme spolu aspoň na kávu. Úprimne povedané, už prvý pohľad do jej očí znamenal jedno – bol som stratený.
Sedeli sme na káve a debatovali o zvláštnostiach sveta. Ako som ju počúval, prichádzal som na to, že život môže byť veľmi krutý. A často na nesprávnom mieste. Pre každú ženu je samota a jedným dieťaťom veľmi nepríjemná a často ťažká. Čas nám bežal ako šialený, ani sme si neuvedomili, ako sa z polhodiny stalo skoro celé popoludnie. Ktovie ako dlho by sme spolu sedeli, nebyť toho, že musela ísť vyzdvihnúť syna zo škôlky. A tak iba s nechuťou sme sa pobrali. Každý svojím smerom.
Stretnutia pribúdali, a začínali sme zisťovať, že byť spolu hodinu – dve, či sobotu alebo nedeľu niekde na kúpalisku, nám nestačí. S jej synčekom sme si padli do oka na prvý pohľad, a veru, neraz sa pri našom vystrájaní bála, či sa niečo nestane. Ako to tak býva, čoskoro sme sa zblížili úplne. Začali sme spolu bývať, keďže sme však obaja mali za sebou neúspešné manželstvá, do ďalšieho zväzku sme sa nehrnuli. Naša rozprávka trvala skoro sedem rokov. Malý podrástol, začal chodiť do školy, len medzi nami to akosi nefungovalo. Nie, nehádali sme sa za celé roky ani raz. Ale, niečo tomu chýbalo.
Možno to bola odvaha na ďalší krok. Neviem. Proste sme zistili, že je nám spolu veľmi dobre, ale niečo chýba nášmu spolužitiu a náš vzťah zastal na rázcestí. A nikto nevedel, čo ďalej. A tak sme jedného dňa začali žiť každý po svojom a ostali priateľmi. I naďalej sme chodili na rôzne výlety, dovolenky či zábavy, len sme spolu nebývali. Postupne sme si našli každý nových partnerov, a s tými dodnes žijeme. Neraz ma pochytila ľútosť, prečo to tak skončilo, ale časom som pochopil, že som získal oveľa viac, než stratil. Získal som skvelú priateľku na celý život.
Dnes je 14. výročie nášho zoznámenia. I preto chcem touto cestou povedať – Ivetka, ďakujem za všetko, čo sme spolu prežili a dúfam, že naše priateľstvo vydrží navždy. Som šťastný, že ťa môžem vídať, keď treba – pomôcť, keď potrebujem – nájdem pomoc. A dúfam, že rovnako to cítiš aj ty.