Dobrý deň, p. minister.
Aj ja vám želám dobrý deň.
Prejdeme rovno k téme – zvyšovanie hranice odchodu do dôchodku. Čo si o tomto návrhu myslíte ?
Plne sa s týmto plánom stotožňujem.
Aké máte dôvody na podporu tohoto plánu ?
Viete, p. redaktor, každý rok nám pribúdajú ľudia v neproduktívnom veku, ktorých musí živiť štát. Lenže rozpočet štátu nestíha pokrývať zvýšené potreby sociálneho rezortu, a tak hľadáme riešenie. Nemôžeme si dovoliť zvyšovať výdavky v sociálnej oblasti.
Kde sa podľa vás stala chyba, že je nedostatok financií na vyplácanie dôchodkov ?
Viete, sociálna oblasť je zložitou problematikou. Ani naslovovzatý expert ako ja /jedenásť rokov som študoval marketing ovocia a zeleniny/ nemôže zvrátiť neželaný vývoj, ak nepristúpi k nepopulárnym krokom. A teda aj zvýšeniu hranice na odchod do dôchodku, čo nám ušetrí množstvo prostriedkov, lebo väčšina budúcich dôchodcov sa svojho dôchodku pri dnešnom uponáhľanom živote jednoducho nedožije. Čo mi je, samozrejme, veľmi ľúto.
Hm … a nebolo by lepšie vytvoriť univerzálny systém jednej poisťovne, s kvalitným obsadením a kontrolou ?
Určite nie. množstvo ľudí by prišlo o prácu, v ktorej síce nerobí nič, ale dobre zarába. Významne by poklesol ich životný štýl, nemohli by využívať služobné autá na súkromné účely, riaditelia by sa nemohli zlepšovať v golfe /viete, aké sú drahé hodiny tréningu ??/ a čo by sme robili s tým množstvom nepotrebných a drahých priestorov ?
Iste, pán minister. Čo teda budete konkrétne robiť ?
V prvom rade zrušíme všetky valorizácie, samozrejme s výnimkou platov poslancov. Iste chápete, že práve táto nízkopríjmová skupina obyvateľstva je veľmi ohrozená a tam k podobnému kroku nesmieme pristúpiť. Rovnako zvýšime poplatky za správu dôchodkových účtov, aby sa správcovské spoločnosti ozdravili.
Ale, pán minister, nie je divné, ak sporiteľ zaplatí na poplatkoch viac, ako je výnos z jeho úspor ?
Vôbec nie. Treba si uvedomiť, akú námahu vyvíjajú správcovia pri nakladaní s jeho peniazmi. Napríklad istý riaditeľ je zúfalý, že nemôže ísť na dovolenku, lebo nemá kam. Za roky, čo spravuje fondy, bol už totiž všade. Nemá chuť nakupovať – má tri autá, dve vily, chatu a jachtu. Nemá chuť na nič. Viete si predstaviť, ako tento človek trpí ???
Čo teda očakávate od budúcich dôchodcov ?
Sebareflexiu. Dúfam, že pochopia, akou záťažou sú pre náš štát. Uvediem príklad – môj pes, hoci bol iba pes, dokázal tiež prejaviť mieru sebareflexie. Po troch rokoch života v našej rodine usúdil, že je na príťaž a vyskočil z desiateho poschodia. Zlé jazyky síce tvrdia, že to bolo preto, lebo dva týždne nič nežral, ale uznajte – dôchodca hádam nebude hladovať dva týždne, aby pochopil, že je na obtiaž.
Veď, ale títo ľudia si platili odvody, aby dostávali dôchodok ?
Vidíte, pán redaktor, aká demagógia sa šíri ? Ich platby nie sú úsporami na dôchodok, ale slúžia na platenie zamestnancov poisťovní, ktorí tak tvrdo drú, aby zvládli správu týchto prostriedkov. Kde by tam ešte ostalo na vyplácanie dôchodkov, keď sa snažíme zachovať sociálne vymoženosti pracujúcich a dokonca aj upratovačky u nás jazdia výhradne na autách značky Luxundo ?
A čo teda chystáte pre dôchodcov ? Máte aj nejaký program ?
Iste, každý deň na nich myslíme. Pripravili sme program s názvom – Zastreľ sa sám – , ktorého súčasťou je nácvik samovraždy zastrelením, ideálne v páre.
Prečo v páre ?
Viete, keď sme vyratúvali náklady na tento program, vysvitlo, že nákup zbraní v potrebnej miere by zruinoval rozpočet. No naši balistici tvrdia, že ak sa náboj hodí primeranou silou, môže oproti stojacu osobu rovnako usmrtiť, ako keby ho vystrelili zo zbrane. A preto treba páry. Náboje dostanú pri výročí odchodu do penzie zdarma, samozrejme s vygravírovaným menom, aby vedeli, ako nesmierne si ich vážime.
Pán minister, srdečne ďakujem za rozhovor.
Za málo, rado sa stalo.
P.S. Náš vyslaný redaktor išiel po rozhovore trénovať hody nábojom do pripravovaného centra.