Prvý raz som ho stretol skoro pred dvadsiatimi rokmi. Po brade mu „tieklo mlieko“, nad hornou perou sa začali črtať náznaky fúzikov. Bol mladý, optimista a veril, že ho čaká skvelá budúcnosť. Viezol ma domov a neustále hovoril o svojich plánoch. Bolo veľmi ťažké prerušiť riavu jeho slov a úprimného smiechu. Priznám sa, hoci som k nemu nastupoval so zlou náladou, vystupoval som pokojný a usmiaty.
O rok ma viezol na svadbu. Hoci som od neho očakával, že bude iba šoférom, časom som musel priznať, že bez neho by to nebolo ono. Ako počas každej svadby vyskočili drobné problémy s organizáciou, a hoci sa s tým pôvodne nerátalo, pomohol a všetko zvládol s tradičným úsmevom. Niekedy som mal pocit, že by sa smial aj vo chvíli, keď by pod ním vybuchol granát a odtrhol mu nohu. Všetko skončilo úspešne, odviezol nás aj na svadobnú cestu.
Život nebýva iba pekný a slnečný. Prídu aj škaredšie dni. Aj u mňa prišli, a tak jedného dňa ma viezol na konanie pred – rozvodový súd. Náladu som mal pod psa, práve sa rozbilo niečo, čomu som veril a dúfal, že to môže byť navždy. Pozrel na mňa, keď som vystupoval pred súdom z auta a usmial sa. Dodnes si pamätám, čo vtedy povedal – šéfe, na rozvod kašlite, nie ste prvý ani posledný. Nevyšlo, lepšie bude netrápiť sa. A pri odchode zatrúbil. Priznám sa, v prvej chvíli ma jeho slová skôr vytočili. Ja idem na pohreb svojich ilúzií a on to takto zľahčí. Nezľahčoval, len vedel nejakým skrytým zmyslom, že potrebujem facku na prebratie.
Roky plynuli a jeho pravda sa potvrdila. A prišiel deň, keď som potreboval odviezť partnerku do pôrodnice. Čakali sme príchod synčeka, a keďže som sa riadil zásadou, že za volant má sadať človek, ktorý je v pohode, opäť bol u nás on. Nie sám, pozval som ho aj s manželkou a ich dcérou, aby neboli od seba odlúčení pri našom očakávaní. Celý týždeň bývali u nás a pomáhali mi. Keď som šiel nakúpiť, debatovali s partnerkou, počas večerov sme sedávali pri krbe a pozerali do praskajúcich plameňov. Keď prišla tá chvíľa, pokojne vstal, pomohol partnerke nastúpiť, veci uložil do kufra a vyrazili sme. Išiel rýchlo a bezpečne, prepletal sa pomedzi autá, pruhy a uličky. Všetko sme stihli, ako bolo treba. Voľba, že bude krstným otcom nášho prvorodeného, bola len logickým vyústením všetkých udalostí.
Dnes oslavuje svoje okrúhle narodeniny. Čo mám povedať pri spomienkach na minulosť ? Hádam len toľko – do ďalších rokov ti želáme, aby si stále bol rovnako šťastný, optimistický a darilo sa ti tak, ako doteraz. A – veľa šťastných kilometrov.