Najčastejším slovným spojením v súvislosti so stavom štátu je – deficit štátneho rozpočtu. A hneď sa špekuluje, ako ho znížiť, aké opatrenia prijať a vždy to skončí jediným spôsobom a riešením – zdieraním bežného občana. Ako vyzerá pravicová predstava znižovania štátneho deficitu ? Jednoducho – všetko zdražie, zvýšia sa spotrebné dane tam, kde je to možné a je pokoj. Na druhej strane sa plným priehrštím rozdávajú peniaze hocikomu, kto sa tvári ako investor, rozdávajú daňové prázdniny a vytvára sa „zdravé“ podnikateľské prostredie. Sedliak by povedal – a to kerý magor takéto voľačo vymyslel ? Éj veru, toho iste mamka kŕmili besnými haluškami, že také sprostosti robí …
Je mi ľúto za dobou kráľov. Neschopný minister sa zásadne nevracal, keď niečo zbabral. V lepšom prípade dostal bezplatnú odtučňovaciu kúru v hladomorni, v horšom prípade vyplazoval jazyk na svet z niektorého vyvýšeného miesta. Taký Nicholas Fouquet by o tom vedel hovoriť, keby ešte žil. Rozhadzoval zlaté priehrštiami, a čo bolo ešte horšie, pokúsil sa zatieniť aj samotného kráľa Slnko. A tak dostal bezplatnú exkurziu po francúzskych väzniciach, kým nezakotvil v Bastile. Keďže platnosť cestovného lístka vypršala, v nej aj zomrel. Myslím, že mnohým slovenským ministrom by pomohla podobná výprava. Ich nasledovníci by pochopili, o čom je správa vecí verejných.
Ako sa niekto preriekol, vraj sa idú prehodnocovať výnimky rôznych sadzieb dane z pridanej hodnoty. Prebleskla informácia, že sa to možno dotkne napríklad aj kníh. Nedá mi nespomenúť, že podobný daňový a zákonný chaos ako je na Slovensku, nemajú zrejme ani najzaostalejšie africké krajiny. Čo vláda, to otočenie kormidla, zmeny a okydávanie predchodcov. Občas mi vŕta hlavou, či to nebude preto, aký dobytok nám vládne od roku 1990. Teda, aby som neurazil, vyskytla sa medzi ním aj nejaká hydina.
Sedliacky rozum hovorí – ak na niečo nemám, tak to nerobím. Ak teda rastie deficit štátneho rozpočtu, nemením neustále zákony – čo tiež spôsobuje množstvo výdavkov – ale prestanem rozhadzovať tam, kde netreba. Prehodnotím daňové odpustky, prestanem rozhadzovať stimuly a začnem vyberať dane od tých, ktorí ich doteraz neplatili. A keďže vinou chorého systému sú to hlavne veľké a bohaté spoločnosti, verím, že deficit by sa veľmi rýchlo vyrovnal. Uvedomuje si vôbec niekto, že vlastne dvadsať rokov sa ťahá štát z peňazí drobných živnostníkov a malých firiem, pričom veľké sa vyhýbajú skoro všetkému, čo sa dá ? Uvedomuje si niekto, že štát ťahajú neustále zdieraní obyčajní ľudia, ktorí musia poctivo platiť dane a poplatky, lebo im nikto nič nedaruje ? Zrejme nie. Rozhodne si to neuvedomuje dobytok a hydina vo vysokých funkciách – ich mozgová kapacita im na to nestačí.
Je mi ľúto za dobou kráľov. Nech bola akákoľvek, určite bolo v nej menej parazitov, ako ich živíme dnes. A zdá sa, že bolo aj viac múdrosti – lebo súčasnosť mi neraz pripadá taká hlúpa, že sa cítim ako v panoptiku.