Obdivujem tlačené viazanie Ústavy SR. Stále drží pohromade, a to i napriek tomu, koľko klamárov položením ruky na ňu potvrdzuje svoj poslanecký sľub. Zrejme je už imúnna, ktovie. Alebo tak, ako skoro 42% nevoličov začala ignorovať dianie v tomto štáte v mene jediného hesla – prežiť.
Vskutku zaujímavá zostava sa črtá v našej snemovni – predseda liberál, ktorý ešte nedávno spieval o dekriminalizácii trávy a zväzkoch homosexuálov, podpredseda červený /niekedy aj naozaj/, ktorý potichu počas nedávneho obdobia tvoril niečo, čo nemalo ďaleko k policajnému štátu … ako sa asi budú znášať ? Skvele, ako ináč. Ráno si spoločne dajú kávičku, cez deň si vynadajú a večer sa zasmejú, fraška skončila. Alebo najväčší Slovák – kedysi meškal na rokovania, nedávno skoro zmeškal aj sľub – nestihli sa ho opýtať, prečo sa tak stalo, lebo si zrejme uvedomil, že omylom prišiel do práce, za ktorú je platený a okamžite sa vytratil. Taká drzosť, chcieť, aby za tú almužnu ešte aj do roboty chodil. Ešte šťastie, že najväčšieho fluktuanta vyhodili z parlamentu voliči, keď na to kašlali zodpovední.
Objavilo sa aj niekoľko multifunkčných občanov, ktorí musia tvrdo makať, aby uživili rodinu a tak majú zamestnaní niekoľko. Síce mi vŕta hlavou, ako niekto môže byť počas dňa na dvoch miestach súčasne, ale zrejme trpí rozpoltením osobnosti /doslova/ a každá polovica robí iné … Nakoniec, už sme si zvykli, že výsledky práce parlamentu sú nepoužiteľné, a to aj po desiatkach noviel. A nemôžeme mať niekomu za zlé, že túži po bežnom štandarde, ako je malá vilka, skromná chatička, nenápadná jachta na Jadrane, audinka pre ženušku a bavoráčik pre hlavu rodiny – však to má skoro každý sedliak, len akosi nežijú v mojom okolí. Teda, tých sedliakov myslím.
Hja, čaká nás kopec srandy v tomto volebnom období.