1943 – Invázia na Sicíliu
Spojenci potrebujú obsadiť ostrov, ktorý je dôležitým bodom na ceste k porážke Talianska. Významu ostrova sú si však vedomí aj Nemci a samozrejme ich spojenci – Taliani. A tak sa vyťahuje špinavá karta – pomoc sicílskej mafie. Využíva sa fakt, že Mussolini tvrdo bojoval proti mafii. Zrejme nikdy sa nedozvieme úplnú pravdu, čím zaplatili spojenci mafii za pomoc pri obsadzovaní ostrova. Isté je, že po vojne sa spoluprácu s mafiou snažili poprieť za každú cenu.
1973 – Prevrat v Chile
Generál Augusto Pinochet zvrhol vládu socialistického prezidenta Salvadora Allendeho a ovládol krajinu. Výsledkom vlády vojaka, neustále podporovaného zo strany USA bol na jednej strane ekonomický vzostup Chile, na druhej strane teror voči oponentom, ktorý podľa odhadov stál život vyše troch tisíc ľudí, skoro tridsaťtisíc ich bolo väznených a mučených. Množstvo obyvateľov Chile opustilo, mnohí boli prenasledovaní aj v zahraničí. I napriek tomu, že bol neskôr držaný v domácom väzení a obvinený z rôznych zločinov, odsúdenia a spravodlivého trestu sa nedočkal. Rovnako sa dodnes nič nevie o osudoch Chiľanov, ktorí počas jeho vlády zmizli.
1979 – Sovietska invázia do Afganistanu
ZSSR sa pokúsilo nastoliť v Afganistane za pomoci nastrčených bábok socialistický režim. Výsledkom bola desaťročná vojna, ktorá úplne zdevastovala krajinu, tisíce obetí a ústup sovietskych vojsk, ktoré utrpeli porážku. Jedným z hlavných činiteľov ich neúspechu bola aktivita tajných služieb, hlavne CIA, ktoré zabezpečili mudžahedínom zbrane a výcvik v tajne zriadených táboroch, pričom hlavný bol známy pod názvom Al-Kajdá. USA podporovali o.i. aj vodcov ako Ahmad šáh Masúd. /neskorší nepriateľ, ktorý pravdepodobne ukrýval istý čas aj Usamu bin Ládina, ktorý pravdepodobne tiež prešiel výcvikom CIA/
1980 – Vojna medzi Iránom a Irakom
Spory o územie a ropné ložiská viedli k napadnutiu Iránu Irakom, čo následne viedlo k vojne, trvajúcej skoro osem rokov. Víťazom nebol nikto. Irak podporovali Sovieti, ale aj USA, ktorým prekážal iránsky vodca Chomejní. V roku 1986 začali USA užšie spolupracovať s Irakom v obave, že sa zvýši vplyv ZSSR v Perzskom zálive. O rok neskôr podpísali dohodu o spolupráci, a na jej základe začali dodávať Iraku zbrane a vybavenie na výrobu chemických a biologických zbraní.
1990 – Iracká invázia do Kuvajtu – druhá vojna o Perzský záliv
Irak napadol Kuvajt a o pol roka neskôr zakročila proti nemu medzinárodná aliancia na základe mandátu OSN, ktorá ho porazila. Saddám Husajn sa stal nepriateľom USA č.1.
Výsledkom pokryteckej politiky „demokratických“ štátov sveta boli milióny obetí vo vyššie spomenutých konfliktoch. Netreba zabúdať, že vylodenie v Normandii sa začalo realizovať až vo chvíli, keď bolo jasné, že Nemecko vojnu prehrá a bolo treba myslieť na vplyv v Európe po ukončení vojny. Dovtedy „demokrati“ na vojne zarábali predajom zbraní a na jej obete v podstate kašlali.
Výsledkom podpory Saddáma Husajna a dodávania zbraní a technológie na výrobu chemických a biologických zbraní boli tisíce mŕtvych Kurdov, na ktorých si diktátor zbrane vyskúšal. Počas tretej perzskej vojny Husajna chytili, a expresne popravili na základe rozhodnutia irackého súdu. Chemické a biologické zbrane, pre ktoré tretí konflikt začal, sa nikdy nenašli. Je však možné, že ak aj boli objavené, zámerne ich zničili, aby sa neobjavil rukolapný dôkaz, kto Husajnovi k nim pomohol. Výsledkom špinavej hry veľmocí bola následná občianska vojna, nepokoje trvajú dodnes a Kurdi sú i naďalej bez vlastného štátu – aký to rozdiel oproti Albáncom, ktorí majú štáty dva.
Absolventi výcviku v táboroch CIA počas vojny v Afganistane dnes bojujú proti USA a spojencom z NATO, pričom najhľadanejšou osobou je Usáma bin Ládin, ktorého vo vojne proti sovietskym vojskám USA podporovali a vyzbrojovali. Je to verejný nepriateľ USA č.1 v súčasnosti.
A kto je verejným nepriateľom demokracie ? Nech si každý odpovie sám …