Vládu ešte nemáme, ale už sa pomaličky dozvedáme, ako nám zanikla ďalšia nemocnica, poisťovne pripravujú redukciu lôžok, a iné správy. Skúsme sa zamyslieť, kam asi smerujeme a ako to dopadne. Zdá sa totiž, že na zdraví národa nezáleží nikomu. A už vôbec nie tým, ktorí z jeho daní žijú.
Zdravotná starostlivosť by mala byť dostupná každému občanovi bez rozdielu. Nie každý je prezidentom, ktorého môžu odviezť do Rakúska na ošetrenie. Nikdy som nesúhlasil a nikdy nebudem s tým množstvom zdravotných poisťovní, ktoré vznikli /niektoré aj zanikli/ po roku 1990. Zdravie človeka by malo stáť nad všetkým. Žiaľ, na Slovensku nestojí. A tak pomaly smerujeme k chorému americkému modelu, kde milióny ľudí nemajú zdravotné poistenie, lebo si ho nemôžu dovoliť, a to, čo by si dovoliť mohli, im jednoducho nepomôže.
Možno budem teraz tvrdý, ale inak to nejde. Vybudovať sieť nemocníc trvalo roky. Bez ohľadu na to, že ich budovali komunisti, lekárska starostlivosť sa stala dostupnou v každom regióne. Každý okres mal nemocnicu, pravdou je, že niektoré boli a sú dodnes povestné svojimi „službami“ pacientovi. Ale boli dostupné, a postupne sa darilo likvidovať choroby, ktoré sa predtým nazývali metlami ľudstva, a často mali smrteľné následky.
Ak však niekto čakal, že po roku 1990 príde do nemocníc aj potrebná kvalita, kruto sa pomýlil. Zásluhou idiotov vo funkciách sa stal zo zdravia tovar. Namiesto skvalitňovania zdravotnej starostlivosti v existujúcich zariadeniach sa začali nemocnice jednoducho rušiť, údajne preto, aby ostalo viac prostriedkov pre tých lepších. V skutočnosti sa potom množstvo financií presunulo na stavby luxusne zariadených budov poisťovní, do rozvoja autoparku, odmeňovania riadiacich pracovníkov, ktorí tvrdo drú trikrát týždenne na golfových ihriskách, alebo rôznych posedeniach. Všetko sa pomaly začalo priplácať, začali pribúdať problémy, ktoré predtým neboli, lebo najdôležitejšou sa stala štatistika a body. Nie pacient a jeho zdravie – ale kusy papiera. A tak patríme medzi národy, ktoré majú jednu z najvyšších úmrtností na choroby srdca vo vyspelom svete. Čo povedať napríklad lekárovi, ktorý vám bezočivo do očí povie, že cisársky rez je neštandardný zákrok, nechá trápiť matku i novorodenca, ktorí bezmála na jeho – čistú štatistiku – doplatia ? Ináč, známy tomuto Mengelemu novej doby rozbil papuľu …
Zdravý národ je dar. Zdravie nie je tovar, ale dar. Ak z neho niekto tovar urobí, vždy na to doplácajú nevinní. Ako napríklad v Banskej Štiavnici, kde idiot na poste ministra pripustil zrušenie detskej pohotovosti a ľudia chodili s deťmi desiatky kilometrov v prípade potreby do Zvolena. Alebo v iných mestách, kde dokonca nemocnice úplne zanikli.
Je mi jedno, či vyžratá držka s funkciou riaditeľa sa vozí v trabante, alebo mercedese, ak to neovplyvní služby zdravotníctva. Pokiaľ však nie sú peniaze na nemocnice a spojené služby, má sa najprv investovať tam, a nie do luxusu úradníčka. Preto si myslím, že je najvyšší čas zrušiť poisťovne a ponechať jednu. Odbúra sa množstvo parazitov, ušetria financie a konečne bude viac peňazí na ľudí, nie luxus pochybných ksichtov.
Ale poviem na rovinu – ak by mne niekto porovnával cenu môjho zdravia, alebo zdravia mojich detí s čistotou vlastnej štatistiky, neskončí iba s rozbitými ústami. Smutné je, že i napriek sťažnosti bol tento sviniar – povýšený. Lebo zdravie sa na Slovensku stalo obchodom.