Pri čítaní slov o možnom schválení predaja lužných lesov v blízkosti Rusoviec sa mi dvíha žalúdok a zároveň si kladiem otázku – kam je schopná zájsť nenásytnosť niektorých ľudí ? A rovnako premýšľam nad tým, ako zastaviť bezohľadných úradníkov a definitívne zabrániť devastácii našej prírody v mene zvyšovania ziskov.
Ak sa prejdete po vychytených lokalitách na Slovensku, či už zimných alebo letných, zistíte veľmi rýchlo jeden fakt – drvivá väčšina z nich je bežnému človeku nedostupná. Zmenili sa na miesta, ktoré vás veľmi rýchlo odradia cenami, kvalitou poskytovaných služieb, ako aj prístupom k hosťovi. /to som nakoniec spomínal niekde inde v súvislosti s Tatrami/ V prípade letného oddychu môže množstvo rodín iba pozerať na rôzne aquaparky cez plot – jednoducho si ich nemôžu dovoliť. Cenová politika ich prevádzkovateľov urobila tieto služby pre bežného človeka nedostupné, a spôsobuje zároveň pomalý kolaps cestovného ruchu na Slovensku. Je pritom paradoxné, že mnohí z tých, ktorí si návštevu podobných zariadení nemôžu dovoliť, často na ne nepriamo prispeli – vo forme stimulov, poskytnutých z vrecka daňových poplatníkov.
A tak začal národ navštevovať miesta, kde je príroda nedotknutá, nevyberajú sa rôzne premrštené poplatky a podobne. Množstvo jazier a jazierok je po celom Slovensku, a ľudia o nich vedia. Chodia k nim relaxovať, v niektorých sa kúpu a návštevníkov pribúda – je to v podstate výsledok chorej ekonomickej politiky v cestovnom ruchu. Zároveň s týmto faktom evidujeme aj neustále snahy zbohatlíkov, alebo vlastníkov stratových zariadení, o odkúpenie týchto lokalít pre svoje aktivity. Je im tŕňom v oku, že ľudia chodia tam, kde táto podvodnícka luza /česť výnimkám/ nemôže zarobiť a zbohatnúť. Pred pár rokmi boli podobné snahy napríklad o odkúpenie tajchov v okolí Banskej Štiavnice, našťastie sú pod patronátom Unesco a tak sa tento zvrhlý krok nepodaril. Dnes sú pokusy o Rusovce, ktovie čo bude zajtra. Medzitým šialená výstavba a idioti /mrzí ma to, inak sa to nedá povedať/ vo funkciách dovolili zdevastovať lokality ako Donovaly, okolie Ružomberka, v Tatrách výdatne začínajú k tomu prispievať, a nestačíme sa čudovať, čo všetko je na Slovensku možné. Pribudli desiatky zariadení, ktoré sú permanentne prázdne, a iba zničili kusy lesa, či lúk. Žiadne pracovné miesta, žiadne dane do štátnej pokladne.
A národ mlčí a toleruje. Nedávno som išiel okolo Svitu, a pri diaľnici vzniklo na bývalom štrkovisku jazierko. Samozrejme ho objavili ľudia, a keďže pôsobí čisto, začali tam chodiť. Okolie je síce neupravené, vyzerá ako mesačná krajina, ale zúfalstvo a nedostatok financií urobia svoje. Iba čakám, kedy to začne niekomu vŕtať v hlave, a skúsi aj túto oblasť nejako zneužiť pre vlastné obohatenie.
Neúcta voči občanovi a prírodnému bohatstvu sa stala národným športom. Vytvorila sa skupina ľudí, ktorá si slovenskú prírodu začala za pomoci chrapúňov v politike skupovať a okrádať o ňu národ – nevadí im žiť z jeho daní, ale mať obyčajného človeka vo svojom okolí, alebo sa dokonca na neho pozerať, to už nie je v poriadku. To už vadí. Preto tie gýčové kamenné ploty, zákazy a príkazy. Daňový poplatník je pre zbohatlícku luzu – luzou.
Nedajme si ničiť prírodu, a okrádať sa aj o to málo, čo nám ostalo. Je najvyšší čas podporiť každého, kto proti ničeniu prírody bojuje a chráni tým aj naše práva na kúsok krásneho a nedotknutého ticha. Desím sa chvíle, že budeme ako v „bašte demokracie“ na každom kroku vidieť oznámenia o súkromnom majetku, zákazy vstupu a podobne. Politik príde a odíde. Príroda, naši potomkovia – tí tu zostanú. Chráňme ich dedičstvo – patrí nám všetkým. A nebojme sa bojovať proti chrapúnstvu v štátnej službe. Štátny úradník na akejkoľvek pozícii je služobníkom občana – ak sa pokúša bojovať proti občanovi a využívať svoje právomoci v rozpore so záujmami väčšiny, musí začať aj občan bojovať proti štátnemu úradníkovi – ak to nejde na domácej úrovni, treba aj na medzinárodnej. Nech luza v bavorákoch konečne pochopí, že zlaté časy končia – pre ňu.
V opačnom prípade sa môžeme dočkať aj iného scenára – národ napríklad stratí trpezlivosť, a jeho pohnutie môže priniesť nielen ďalšie znárodnenie, ale nás aj hodiť desiatky rokov späť – a to by som nechcel ….