Politik je ako diplomat – nikdy neverte tomu, čo hovorí, ale pozerajte sa na to, čo robí …
Diskusná relácia v STV dnes ukázala, ako bude vyzerať politika v podaní KDH. Namiesto Jána Figeľa prišiel Pavol Hrušovský, ktorého vystupovanie jasne ukázalo, ako si predstavuje jeho strana zodpovednosť – čo nám neuškodí, podporíme. A ak sa vyskytne výbušná téma, šup – hlavička do piesku.
Netreba si robiť zbytočné ilúzie, lož bude i naďalej pracovným nástrojom našich politikov. A druhým pracovným nástrojom, ktorý pôjde s klamstvom ruka v ruke, bude vyhýbanie sa akejkoľvek ťažkej téme, alebo zodpovednosti za nepopulárne riešenia. Ukázalo sa to pri pokryteckej výzve Smeru-SD vo veci riešenia finančnej krízy a pristúpenia k záchrannému balíku EÚ. Na jednej strane Smer-SD vedome podhodil mínu čoskoro bývalej opozícii vo vedomí, že vyhlásenia budúcich koaličných partnerov boli zamietavé, na druhej strane budúci partneri žiadali od končiacej vlády, aby nič nepodpisovala, ale nie sú schopní jasného vyjadrenia, ako v tejto veci konať. Je to pochopiteľné – ak povedia pomoci áno, potvrdia, že v predvolebných plánoch klamali voličov, ak povedia nie – vytočia predstaviteľov únie. A práve na tejto situácii je najlepšie vidieť, že slovenskú politiku riadia chameleóni bez vlastného názoru, s ohybnou chrbticou.
V každom prípade je vidieť, že vládnutie štvorkoalície šiestich strán bude nesmierne zaujímavé. Už to znenie je zaujímavé, hoci pravdivé. Pobavil aj pohľad na Pavla Hrušovského, ktorý zakopal bývalého predsedu KDH Jána Čarnogurského tvrdením, že jeho aktivity boli vykonávané bez súhlasu a poverenia strany. Je len pochopiteľné, že jeho tvrdeniu verím asi tak, ako možnosti nosenia vody v prútenom koši. V politike je totiž pravidelným zvykom, že ak nemôže ísť o niečom vyjednávať oficiálny predstaviteľ, zjaví sa tam obvykle politik, ktorý i v prípade neúspechu nemá čo stratiť. A všetko je navonok v poriadku, lebo ak vznikne kritická situácia, všetci dajú ruky preč a nič sa nedeje.
Na druhej strane, vystúpenie Mareka Maďariča sa nedá komentovať vôbec. Jeho vystúpenie nemalo hlavu ani pätu, v podstate sa neustále točilo len okolo odmietnutia Smeru-SD ako koaličného partnera a tvorcu vlády. Jediným cieľom bolo urobiť propagáciu jeho vlastnej strany a zdôrazniť pocit ukrivdenosti, že nebude vládnou stranou. Pokojne môžeme konštatovať, že zmenou na postoch nič nezískame, ale ani nestratíme.
A mimochodom – nečakajme, že sa tak skoro obmedzí poslanecká imunita, alebo zavedie zodpovednosť členov vlády za ich rozhodnutia. Práve dnešok ukázal, že všetkým ide o jediné – moc a postavenie. Slovo zodpovednosť poznajú len voči druhým, nikdy nie vo vzťahu k sebe samým. A môžeme to zmeniť iba my – občania Slovenska.