Tak nám začala bežná klasika pracovného dňa a už tu máme …. figliara Janka, ktorý opäť vyťahuje zosmradnutý fascikel s názvom Vatikánske zmluvy. Zrejme zabudol, koľko cirkusu narobili v minulosti a ako to všetko skončilo.
Najprv jedno oficiálne číslo – na Slovensku sa hlási k rímsko-katolíckemu vierovyznaniu približne 60% obyvateľov. To znamená, že vyše tretina obyvateľov je iného vyznania, alebo bez vyznania. Už len z tohoto pohľadu sú Vatikánske zmluvy neprijateľné. Diskriminovali by veľkú časť obyvateľstva, navyše je to záväzok voči inému štátu, ktorý nie je veľmi v súlade s našimi zákonnými normami. Nevidím totiž dôvod, aby sa štátna moc priväzovala k cirkvi. A ani s tým nesúhlasím.
Niekoľko bodov z vatikánskej zmluvy …
7. Slovenská republika nebude požadovať, aby katolícke školy uskutočňovali také výchovné a vzdelávacie programy, ktoré nezodpovedajú katolíckej výchove a vzdelávaniu.
Jeden z následkov cirkevnej predstavy o výchove detí a študentov vidíme na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Jej kvalita je tak vysoká, že často sa nájde inzercia o voľných pracovných miestach s poznámkou – nie absolvent Katolíckej univerzity.
Článok II.
4. Katolícke náboženstvo sa vyučuje ako jeden z povinne voliteľných predmetov v základných školách a v stredných školách v súlade s podmienkami ustanovenými právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Tento bod sa na mnohých školách aplikuje tak, že ako alternatíva k náboženstvu sa ponúka etika, čím sa vedome manipuluje s deťmi a rodičmi, aby volili náboženstvo, alebo spali na etike. Jednoducho – neprijateľné.
Potom tu máme ďalšie zaujímavé články zmluvy. Napríklad gumenný článok o výhrade svedomia, ktorý sa dá napasovať na hocičo, čo sa nehodí katolíckej cirkvi. Osobitne chorou časťou je nadradenosť kanonického práva nad zákonmi štátu, s ktorou absolútne nesúhlasím.
Vypovedateľnosť zmluvy je tiež založená na obojstrannom súhlase, čo v praxi znamená, že je nevypovedateľná. Celé jej znenie je postavené tak, aby dávalo možnosť vyjadrenia Vatikánu a jeho zástupcov k hocičomu, pričom im umožňuje aj priame zasahovanie do rozhodovania štátu pod kepienkom svedomia. Takže, teoreticky sa môže hocikomu stať, že sa dostane do konfliktu s lekárom, lebo bude požadovať niečo, čo je v rozpore so svedomím, a namiesto rýchleho riešenia problému bude pobehovať a hľadať niekoho, kto mu pomôže.
Problémy môžu vyskočiť aj v iných oblastiach. Ak vezmeme do úvahy, že nezávislosť slovenského súdnictva je už teraz dosť pochybná, po podpise týchto zmlúv by bola len ilúziou. Všetko by sa dalo spochybniť na základe kanonického práva a práve tejto zmluvy. A tak paradoxne, namiesto odluky cirkvi od štátu by došlo k ich silnejšiemu prepojeniu. Pritom samotná zmluva povyšuje katolícku vieru nad ostatné, čo je diskrimináciou ostatných vierovyznaní. O výhrade svedomia sa totiž hovorí výhradne v súvislosti s rímsko-katolíckym vierovyznaním. Ostatné sú jednoducho out.
Dalo by sa ešte veľa povedať o tejto zmluve. To však nie je potrebné. Už citované dve ustanovenia ukazujú, že v prípade jej podpisu by sme boli európskym exotom. Na jednej strane demokraciou, na druhej strane zviazaný s skostnatelým cirkevným štátom s predsudkami z doby kamennej. Nehovoriac o fakte, že by sme urobili z tretiny obyvateľov skupinu ľudí druhej kategórie s obmedzenými právami oproti ostatným.
Jednoducho, zmluvy s Vatikánom sú nezmyslom v dnešnej dobe a zneužitím postavenia. Nie sú v záujme občanov, sú v záujme úzkej skupiny ľudí. Sú to zmluvy proti záujmom občanov, a akúkoľvek stranu, ktorá presadzuje takéto ciele, treba poslať do zabudnutia. A sám za seba by som vážne rozmýšľal aj o jej zákaze. Ak totiž nekoná v záujme všetkých občanov, ale iba vybratej skupiny, je nebezpečná pre budúcnosť štátu a obyvateľov. A univerzálne náboženstvo sme tu už mali a vieme, ako to dopadlo.