Štyri slabé strany sa dohodli, že začnú jednania o vytvorení novej vlády. Chceli by tvrdiť, že bude silná a stabilná. Ani jedno však nie je pravdou a sotva bude. Podobne, ako v rokoch 1998 a 2002 sa vytvorí široká koalícia záujmov, ktorá bude krehká ako domček z kariet.
Iste, je pekné, že SDKÚ-DS nominovala ako svojho kandidáta na premiéra Ivetu Radičovú. Nikto však nepoprie, že za nitky všetkého budú ťahať dve osoby – Ivan Mikloš a Mikuláš Dzurinda. Už v tejto chvíli sa ukazuje arogancia strany, ktorá do vyjednávacieho tímu poslala politika, ktorý nedávno musel odstúpiť z kandidátky pre podozrenie z pochybných spôsobov financovania vlastnej strany. Nikto nemôže spochybniť ani fakt, že o financovaní strany vedia najviac jej predseda a podpredseda. Paradoxne, obaja budú pohodlne jednať o novej vláde, a pravda sa zase stratí v dyme lži a mlčania.
Najsilnejšiu vyjednávaciu pozíciu však bude mať niekto iný, nie SDKÚ-DS. Je jasné, že to bude KDH. Na rokovania príde so silnou kartou v talóne – ponukou Smeru-SD na spoluvládnutie s množstvom zverených funkcií. Takže rokovania budú veľmi ťažké a poznačené vzájomným vydieraním, pretože každý si je vedomý svojej dôležitosti. A pocit vlastnej dôležitosti bude aj kameňom úrazu fungovania pripravovanej koalície.
Takže, nerobme si ilúzie – čoskoro pôjdeme voliť znova. Rozdiel bude v tom, že neúcta voči voličom zo strany SDKÚ-DS, ktorá sa prejavila aj dnes, definitívne na nejaký čas potopí pravicu, a naopak posilní Smer-SD. Môžeme sa teda pripraviť aj na to, že sa vráti vláda demagóga a jedinej pravdy, v spojení so stranami, ktorých jediným cieľom je sedieť pri vrchovatom stole, a uchmatnúť si nejaký kúsok aj pre seba.
Škoda, že nikto v pravicových stranách nechápe staré známe – bumerang sa nedá zahodiť, iba zlomiť. Ak sa však predsa niekto pokúsi o jeho zahodenie, vždy sa vráti.