Prvá bola zrelá – on primladý.
Druhú ľúbil – ona ľúbila iného.
S treťou sa oženil – odišla s iným.
Štvrtá bola najväčšou láskou života, ktorú – nedokázal naplniť.
Piata bola potrebou – nechcel byť sám.
Šiesta bola spomienkou – keď mal dvadsať, svet bol gombička a on chcel iba milovať.
Siedma bola nádejou, že bude ešte rodina.
Osmička bola mladá, zaľúbená a on – pristarý.
A tak si sadol ku krbu, šedivý a fúzatý, nalial pohár vína, hľadiac do plameňov si povedal – aspoň môžem spomínať – a začal sa opíjať. Poznal priveľa lásky, priveľa bolesti – šťastie si nevedel udržať. Začal pravdu hľadať v zmysle starého, otrepaného a neraz spomínaného – na dne pohára je pravda.
Pritom to bolo také ľahké – stačilo len vyprázdniť pohár …
Veľmi neskoro pochopil, že pohár možno šťastím naplniť – predtým ho však treba vyprázdniť – zbaviť sa nenávisti, bolesti a ťažkých spomienok.
V podstate je na tom dobre – je lepšie zmúdrieť v starobe, ako sprostý vylihovať ….