Povedal som si, že pôjdem tento rok do Tatier. Síce si budem pripadať ako v horore, obzvlášť pri pohľade na zdevastované lesy, ktorých žalostný stav má na svedomí nielen veterný živel, ale aj ľudská ľahostajnosť, či už zo strany mocných, ako aj zásluhou amatérskeho prístupu ochranárov a ich kamikadze akcií. To však nič nemení na tom, že sú stále Tatry jedným z najobľúbenejších miest v mojom srdci, a stále tam ostalo veľa krásnych zákutí.
A tak som klepol do googla, dal vyhľadať všetky možnosti ubytovania, ktoré sú v Tatrách a čakal. Nuž, ubytovania je v Tatrách hodne. Je skutočne na výber všetko možné, ale hlavne drahé. Služby sa v Tatrách zredukovali výhradne na poskytnutie strechy nad hlavou, občas nejakých doplnkov ako biliard, masáže a podobne, ale nejaký kvalitný letný program – ten nemal nikto. Ak teda neberiem do úvahy predražené akvaparky v neďalekom okolí, ktoré dokážem pokojne nahradiť pár návštevami jazierok, ktoré poznám z minulých rokov. Nie sú ďaleko, sú zdarma a nemusím platiť za každé kýchnutie.
Takže, vybral som si niekoľko ponúk ubytovania a začal obvolávať hlavne penzióny, hotely vždy beriem ako poslednú možnosť. Vždy padla prvá otázka, koľko nás bude – traja. Chvíľka ticha a potom suché konštatovanie, že žiaľ, tak málo hostí je pre majiteľa / majiteľku nevýhodné, keby nás bolo viac, tak by sa dalo bez problémov. Ochota minimálna. Nedalo mi a opýtal som sa v niektorých prípadoch, kde je problém. No viete, odpovedala jedna pani, ste iba traja, čo keď náhodou príde väčšia skupina a nebudeme ju môcť vziať, lebo nám budú chýbať práve tie tri miesta. Od úžasu som skoro zabudol zavrieť ústa. Keby takáto odpoveď bola jedna, beriem, ale podobne argumentovali skoro všetci. A tak mi nedalo, a rýpol som si ja. Opýtal som sa, že keby som zohnal plnú kapacitu, alebo aspoň dve tretiny, aký program nám vedia ponúknuť. Odpoveď bola očakávaná – žiadny. Len ubytovanie, nejaké grilovanie a bodka. Také služby nerobia.
Zamyslel som sa. Niekto robí ubytovanie, ale iba vtedy, ak má plnú kapacitu, ktorej nevie nič ponúknuť. Teda okrem ubytovania a grilovačky. Služby navyše pokladajú za zbytočnosť. Stačí, ak zaplnia kapacitu penziónu, dostanú skoro dvadsať euro za osobu a noc, ráno pripravia raňajky – čiže jedno jedlo všetkým a sú spokojní.
Nedalo mi, a kontaktoval som aj niektoré zariadenia v Alpách. Tri osoby, z toho jedno dieťa ? Žiadny problém. Okamžite padla otázka, či budem mať záujem o detskú stravu, koľko má dieťa rokov, či mám záujem o sprievodný program, prípravu výletov do okolia, sprievodcu, bicyklovanie a podobne. Cena ? Necelých osemdesiat eur na noc pre tri osoby, vrátane celodennej stravy. Skoro som padol na zadok. Jediná podmienka byť aspoň sedem dní. Nebolo nad čím váhať. Tatry sú moja srdcovka, ale nie som hlupák, aby som nechal so sebou kývať. A robil marketing za neschopného podnikateľa, aby som mohol pokojne prežiť vlastnú dovolenku.
A mimochodom – slovenské Tatry bývajú pravidelne skoro prázdne a poľské naopak plné. Po poslednej skúsenosti sa už tomu vôbec nedivím. Ale zrejme práve o to niekomu ide. Vyprázdniť Tatry, aby tam mohla byť výhradne zbohatlícka luza, a vytvorila si oázu pokoja na spôsob niektorých zahraničných stredísk. Takže sa nedivme, ak jedného dňa stratia Tatry status nérodného parku.