Pohľad na zaplavené obce a časti miest, či sídlisk vyvoláva aj inú otázku. Väčšina postihnutých obyvateľov je momentálne bez domova a je otázne, koľkí sa vôbec budú môcť domov vrátiť. Ich domovy nie sú vybývané, ako hovorí rómska populácia, ale zničené. Nezničili si ich sami, zničil ich živel.
A tak ma napadlo, koľko z postihnutých dostane od štátu niečo viac, ako nejaký príspevok „do začiatku“. Napadlo ma to preto, že neďaleko nás sa stavajú tzv. sociálne byty a domčeky pre našu rómsku menšinu, ktorá bývala v chatrčiach, alebo niekde po sebe nechala poriadnu spúšť – v ich reči vybývala svoje byty. Pri pohľade na tieto stavby si aspoň uľavujem, že už určite neuvidím koňa na balkóne, ktorého som raz ma možnosť vidieť na sídlisku istého mesta, situovaného na juhu Slovenska. Napadlo ma to aj preto, že medzi obeťami záplav je množstvo ľudí, ktorí si riadne platia dane, majú rodiny a vychovávajú deti. Sú pre tento štát prínosom a teda by mali mať rovnaké práva, ako naša v zahraničí často spomínaná menšina. Zaslúžili by si teda minimálne rovnaký prístup a pomoc, ak nie aj viac.
Moja mierne zaplavená chata sa opraví ľahko – tým skôr, že mám aj normálne bývanie v bytovom dome to nebude žiadny problém. Verím však, že medzi obeťami záplav je množstvo takých, ktorí sa dostanú do ťažkej sociálnej situácie. Budú hľadať prenájmy, vybavovať pôžičky a hoci premiér vyčlenil relatívne vysokú sumu na likvidáciu škôd, je nad slnko jasné, že drvivá väčšina prostriedkov skončí na opravách verejných priestranstiev – cesty, mosty a podobne.
Myslím, že všetko skončí tak, ako vždy – pár drobných dostanú poškodení, nejaké dočasné bývanie, a všetko ostatné ostane na ich pleciach – pomôž si ako vieš. Iste, vládnym stranám pribudne pár hlasov vo voľbách, lebo niečo dali. Málokoho však napadne, či to skutočne pomôže tým, ktorí sú na to odkázaní.
A mnoho ľudí napadne aj iná otázka – kto je tu vlastne diskriminovaný ? Ak by som na ňu odpovedal, zrejme ma rýchlo označia za rasistu – takže to nechám na každého zamyslenie, aby na to prišiel.