Inak sa ani nedá nazvať vystúpenie jedného z „odborníkov“ na slovenskú problematiku, komentátora českého rozhlasu Lubomíra Smatanu, ktorý sa navyše hrdí tým, že má slovenské korene. Napísal knihu, o ktorej dnes viem, že ju určite čítať nebudem, pretože mi stačili jeho výroky v relácii Před púlnocí, ktorej hosťom bol v ČT24, spravodajskom kanáli českej televízie. Jeho skutočne „zaujímavé“ názory vychádzajú zo štvorročného pobytu na Slovensku, čo je skutočne „dostatočná“ kvalifikácia.
Už názov jeho knihy „Jánošíci s těžkou hlavou“ dokazuje, že tento reportér zjavne „zbožňuje“ slovenský národ. Takže, podľa autora sme divokejšou náturou, lebo sme vyrástli v horách, vraj sme nadšení, keď sa o nás hovorí ako o horaloch a sme konzervatívni. V tom poslednom by som možno aj súhlasil. Je zaujímavé, že sa dokáže „zasvätene“ vyjadrovať o slovensko-maďarskej tematike, pričom podľa neho nechápeme, že Maďari žijúci na južnom Slovensku sú skutočne Maďari.
Vypočuť si názory tohoto pána je skutočne zaujímavé. Práve jeho postoj dokazuje, prečo existuje neraz pokrivený pohľad na Slovensko. Rozprávajú o nás často ľudia, ktorí po pár rokoch nemajú problém, aby sa postavili do polohy odborníkov na Slovensko a Slovákov. Nehovoriac o fakte, že bez problémov prekrúti fakty vo svoj prospech. Jedným z jeho klasických výrokov je vyvrátenie tvrdenia, že v Tatrách zomiera najviac Čechov a to na základe štatistiky, ktorá dokazuje, že naopak, najviac v Tatrách zomiera Slovákov. Iste, je to pravda, len má malý háčik – vždy a všade som počul, že zo zahraničných /nie všetkých/ turistov zomiera najviac Čechov. Jedno slovo a koľko urobí. Napokon, nie je na tom tvrdení nič nenormálne, pretože zo všetkých turistov je v Tatrách pravdepodobne najviac Slovákov, a zo zahraničných Čechov.
Alebo tvrdenie, že Jánošík nikdy neochutnal pravé slovenské halušky. Iste, ak berieme halušky zo zemiakov, tak ich nemohol ochutnať a s tým plne súhlasím. Problém je však v tom, že halušky sa pripravovali na našom území aj predtým, teda pred érou zemiakov, a je teda pochybné povedať, ktoré sú pravé.
Mohol by som spomenúť ešte veľa jeho zaujímavých výrokov – nemá to zmysel. Skôr sa mi potvrdilo, že problémom vzťahov medzi Slovákmi a Čechmi sú pseudoodborníci. Ak totiž niekto popiera, že Havel zdevastoval ekonomiku Slovenska likvidáciou zbrojárskeho priemyslu /ktorý teraz humánne pôsobí v ČR/, nie je k nemu čo dodať. Ťažko sa totiž zdôvodňuje, prečo bola výroba zbraní na Slovensku nehumánna a naopak v ČR je bezproblémová.
Úprimne povedané, pán redaktor na mňa skutočne zapôsobil. Počas celej relácie som vlastne nepochopil, či išlo o reklamu jeho knihe, alebo vyjadrenie postoja voči Slovensku, ktoré práve opúšťa. Zo svojho pohľadu môžem konštatovať len jedno – je dobre, že odchádza, pretože za tie štyri roky sa nenaučil nič o Slovensku a Slovákoch. Jeho klišé /v ČR veľmi obľúbené/, že sme národom bačov, sedliakov a ľudí trpiacich maďarským komplexom, je nielen nudné, ale aj nepravdivé. Nemôžeme sa potom diviť aj averzii mnohých ľudí voči novinárom, pretože často vykreslia obraz, ktorý vlastne neexistuje. Ľudí môžeme súdiť podľa ich chovania, alebo názorov, nie však po štyroch rokoch, a už vôbec nie bez relevantných faktov.
Takže, môžem iba znovu konštatovať, že ak o Slovensku a Slovákoch hovorí Čech, vznikne nezmysel. Len škoda, že ten nezmysel majú možnosť mnohí čítať, a robia si podľa neho názor.