Za normálnych okolností nie je dvojobčianstvo s akoukoľvek krajinou hrozbou. Avšak v prípade Maďarska je hrozbou pre Slovensko, a to bez ohľadu na to, že sme členmi EÚ, NATO a súčasťou schengenského priestoru. Prečo ? Na to si treba dať odpovede na viac otázok.
Predovšetkým, krok maďarskej vlády a parlamentu neslúži na zvýšenie kvality života maďarskej menšiny, ktorá žije v južnej časti Slovenska. Keby to tak bolo, nemal by Viktor Orbán problém prejednať tento krok so slovenskou vládou. Orbán však o jednanie žiadny záujem nemá. Má na to niekoľko dôvodov – prvým je fakt, že okrem nacionalistickej karty nemá nič v rukáve. Maďarská ekonomika je na kolenách a Orbán vie, že svoje predvolebné sľuby nedodrží. Druhým je postavenie nacionalistického Jobbiku. Ak bude Orbán príliš zmierlivý, naženie tým Jobbiku hlasy a seba môže neskôr oslabiť.
Ďalším dôvodom pokusov o udeľovanie maďarského občianstva menšine žijúcej na Slovensku je Trianon. Maďari sa s ním nikdy nezmierili, a Slovensko pre nich v podstate neexistuje. Berú ho ako odtrhnuté územie, a tak sa k nemu aj správajú. Pre nich je stále cieľom obnovenie Veľkého Uhorska, a budú robiť pre tento cieľ všetko, aj keď ho oficiálne nevyslovia. Preto skúšajú, koľko si môžu dovoliť nielen voči Slovensku, ale aj Srbsku, či Rumunsku. A hlavne skúšajú, koľko im bude tolerovať EÚ, ktorá sa zatiaľ tvári značne nevšímavo.
Okrem nacionalistickej karty, a pomyselnej krivdy, ktorou pre nich bol Trianon, majú aj dôvody ekonomické. Žitný ostrov má obrovský potenciál, a v blízkej budúcnosti môže mať strategický význam, lebo je obrovskou zásobarňou pitnej vody. Postavením Gabčíkova sa jeho hodnota zvýšila, a to i napriek nedokončeniu maďarského stupňa diela. Nie je žiadnym tajomstvom, že sa maďarskí politici nevedia zmieriť s tým, že prináleží Slovensku.
Prečo je teda hrozbou rozdávanie maďarského občianstva našej menšine ? Preto, lebo je založené na čisto sebeckých dôvodoch – niečom v štýle starého známeho – „rozdeľuj a panuj“. Po rozdelení Československa sa začalo Maďarsko stavať do pozície krajiny, ktorá by mala mať zásadný vplyv na dianie v strednej Európe, samozrejme hlavne vo svoj prospech. Je preto ťažko predvídať, ako by sa chovali obyvatelia na južnom Slovensku, ak by sa tolerovalo neobmedzené rozdávanie maďarských pasov. Aké následky by to prinieslo napríklad v právnej oblasti, keď by niekto porušil zákon, a vlastníctvo dvoch pasov by mohlo vytvoriť neprehľadnú situáciu – u nás by bol stíhaný zákonom, a v Maďarsku by mohol byť kandidátom na štátne vyznamenanie … /hypoteticky/. Navyše, Orbán dal svojím prístupom jasne najavo, že necíti voči Slovensku žiadny rešpekt ani úctu, a berie ho skôr ako nevyhnutné zlo. A takému človeku sa nesmie v ničom ustupovať, ak sa raz nechceme dočkať niečoho podobného, ako bol niekdajší vývoj v Sudetoch. Tam to tiež začalo drobnými ústupkami.
Na druhej strane by bolo dobré, keby sa maďarská karta nestávala zbraňou v rukách našich politikov. Nemali by sme voliť strany, ktoré cieľavedome zakrývajú problémy vyvolávaním vášní a pochybným vlastenectvom. Ťažko môže byť podľa mňa vlastencom človek, ktorý sa neštíti pohŕdania vlastným národom, sypaním urážok a podporovaním pochybných krokov členov vlády a parlamentu. To platí aj o SMK. Nech Csáky tvrdí čokoľvek, z jeho postoja jasne vyplýva neúcta voči národu, v ktorého parlamente sedí. A nemá problém ani s účasťou na rôznych pochybných akciách, ktoré by sa pri troche snahy dali vysvetľovať ako porušenie sľubu, ktorý zložil pri preberaní svojho mandátu.
S Maďarmi, žijúcimi na Slovensku, som nikdy problém nemal. Mnohí z nich neraz priznajú, že najväčším problémom sú politici, ktorí hovoria niečo, čo nie je ani zďaleka pravdou. Nemajú problémy na Slovensku žiť, pracovať a vychovávať svoje deti. Nikto mi z mojich známych nikdy nepovedal, že by chcel žiť v Maďarsku. Sami hovoria, že je im tu dobre. Volia SMK, lebo je to ich strana, to však neznamená, že súhlasia so všetkým, čo táto strana robí.
Preto si myslím, že doba vyjednávania s Budapešťou skončila. U nás sa voľby blížia a je šanca na zbavenie konfrontačnej vlády, čo je otázka týždňov. I po vzniku novej vlády však treba dať Orbánovi jasne najavo – jeho sľuby sa nebudú maskovať štvaním proti Slovensku, a pokiaľ áno, neváhať a tvrdo proti nemu ísť na medzinárodnej scéne. Napokon, dodnes sa nevyriešil poriadne problém škôd, ktoré nám Maďarsko spôsobilo nedostavaním Gabčíkova a neplnením nasledujúcich dohôd.
Ak chce niekto maďarské občianstvo /osobne si myslím, že skôr iba Csáky, Duray a spol./, nech si ho má. Ale musí sa zmieriť aj s následkami, ktoré to môže priniesť. Na dvoch stoličkách sa naraz sedieť nedá, a dvom krajinám môžu prisahať vernosť iba tí, čo to nikdy nedodržia. A netreba to porovnávať so situáciami, keď niekto získa iné občianstvo manželstvom, alebo prisťahovaním. To sú úplne odlišné situácie.