Školstvo v rukách amatérov = bezcenné vzdelanie

11. mája 2010, computerman, Nezaradené

Slovenské školstvo padá do priepasti, ťahané amatérmi na ministerstve. Celý vývoj vo veci Trenčianskej univerzity len dokazuje, že na mene slovenského vysokého školstva nikomu nezáleží, a nech si kompetentní robia čokoľvek, ministerstvu je to jedno. Bu-bu-bu urobilo, jeden z aktérov dostal vyhadzov a život ide ďalej. Žiaľ, nielen Trenčianska univerzita škodí.

Školstvu škodí absolútna absencia vízie jeho rozvoja, čo sa vlastne ťahá od roku 1990, keď jediným cieľom bolo zbaviť sa všetkého, čo i len trošku nieslo znak doby bývalej, a nikto nepremýšľal nad tým, čo bude ďalej. Výsledok sa prejavuje na nekvalite, ktorá vychádza z našich škôl v podobe absolventov, ktorí by neraz v dobe do roku 1989 mali problém ukončiť aj základnú školu. Písomné práce študentov sú plné gramatických chýb, neraz aj vtedy, keď ich odpíšu z internetu, vyjadrovanie robí stredoškolským študentom také problémy, že neraz pôsobia ako keby začínali chodiť do prvého ročníka – základnej školy.

Kedysi sa vytýkalo našim školám, že študenti museli vedieť priveľa zbytočného učiva, neraz dokonca naspamäť, a všetci chceli, aby sa zbytočná látka odbúrala a tak skvalitnila výuka. Realitou je, že namiesto plánovitého skvalitnenia obsahu sa odbúralo všetko. Teda aj to, čo bolo dobré. Výsledkom je neschopnosť študentov logicky myslieť, absolútna závislosť na internete, lebo nečítajú, keďže k tomu neboli vedení ani v škole, ani doma. Kolega to v slabej chvíli komentoval vyjadrením, že si vychovávame generáciu tupcov. Absolventov úplne závislých na internete, bez kvalitných všeobecných znalostí.

Nečudo, že nám potom pribúda množstvo študentov, ktorí sa hlásia na vysoké školy s pochybnou úrovňou, alebo na študijné odbory, ktoré sú všeobecne známe ako preliezačky – teda odbory, ktoré absolvuje hocikto, ak dokáže absolvovať všetky potrebné prednášky a cvičenia. Škole tohoto druhu ide o jediné – peniaze za absolventov. Pribúdajú nám vysokoškolsky „vzdelaní“ ľudia, ktorých schopnosť uplatnenia je skoro nulová. Väčšina z nich skončí v zahraničí, na rôznych farmách, domácnostiach a podobne. A štát stojí prevádzka vysokých škôl nemalé peniaze, ktoré v podstate vyletia hore komínom.

Čo v danej situácii robiť ? Neviem, školstvo je tak zdevastované, že by si zrejme vyžadovalo úplnú reorganizáciu. Všetko začína u nedostatku kvalitných učebníc, pokračuje pravidelnými zmenami ministrov, ktorí vždy otočia ľoďku do protismeru, lebo predtým ju predsa viedol oponent a súhlasiť s jeho krokmi, hoci aj správnymi je predsa politicky neprijateľné. Deti sú potom v podstate rukojemníkmi politikov. Osobne by som bol za úplnú zmenu systému, a hlavne prijímania na vysoké školy. Vytvorenie stavu, kde by mohli byť na školy prijatí všetci, čo majú záujem, ale zároveň vytvorenie systému, ktorý by nemilosrdne oddelil kvalitu od nekvality. Je zbytočné, aby na vysokej škole študovali deti, ktoré na to nemajú. Šancu môžu dostať, ale ak ju nie sú schopné využiť – musia odísť. Je to jediná cesta, ako neurobiť z diplomov skutočne nadaných detí bezcenný kus papiera, ktorý je vo svete k smiechu.

Na druhej strane sa vôbec nedivím rodičom, ktorí dávajú svoje deti na vysokú školu, hoci vedia, že ich dieťa na tento typ štúdia nestačí. Stalo sa totiž bežnou praxou, že na pozície, ktoré kedysi bežne a bez problémov zvládli stredoškoláci, sa dnes žiada vysokoškolský diplom. Myslím si, že je to aj vinou devastácie výukových programov na stredných odborných školách. Pri chaotických zmenách systému sa zúžilo vzdelávanie tak drastickým spôsobom, že dnešný maturant nemá znalosti niekdajšieho držiteľa výučného listu bez maturity. Tu sa však bude zmena robiť ťažko – zásluhou devastácie podnikov a chaotickej privatizácie sa prakticky úplne stratila možnosť uplatnenia absolventov s nižším stupňom vzdelania.

Hovorí sa, že deti sú budúcnosťou národa. Na Slovensku však mám pocit, že sú iba zlatou baňou pre rôznych prospechárov, karieristov a politikov. A tých zaujíma iba jedno – obsah vlastného vrecka. Takže, môžem sa zhodnúť s názorom kolegu – vychovávame si generáciu tupcov a neuvedomujeme si, ako na to môžeme v budúcnosti doplatiť.