Hurá, všetci sa ideme skladať na grécky dlh. Svetlá budúcnosť sa blíži míľovými krokmi. Len škoda, že sa netýka aj bežných občanov, či podnikateľov. Tým sa sotva niekto poskladá na nesplatené úvery, pôžičky, či leasingy, ktoré si nabrali, lebo sa im zdalo, že na to budú mať. U týchto ľudí nikoho nezaujíma, čo s nimi bude, ak si nabrali záväzky, a nemajú ich ako splácať. Proste skrachujú.
Celý prístup ku Grécku dokazuje len jedno – niekto má maslo na hlave za situáciu, do ktorej sa krajina dostala, a nie sú to len grécki politici. Napokon, problémy má dlhodobo aj Španielsko či Portugalsko. Ak si spomenieme na proces prijímania eura, zistíme, že tzv. vyspelá Európa bola síce tvrdá voči krajinám, ktoré ho chceli získať, ale absolútne ignorovala vývoj v krajinách, ktoré pravidlá eurozóny sústavne porušovali. Grécko je výsledkom slepoty a aj poučením. Je ukážkou, ako to dopadne, keď neexistuje systém kontroly s jednotným metrom a pravidlami.
Pomoc Grécku pôžičkou je výplod chorého mozgu. Je to podobné, ako obesencovi pomáhať pritiahnutím slučky. Pripomína to skôr ranu istoty, na konci ktorej bude neodvratný bankrot krajiny s konštatovaním, že sa urobilo všetko pre jej záchranu. Jediné, čo sa však urobí, bude ožobráčenie ľudí, ktorí s gréckym problémom nemajú nič spoločné, a poskladajú sa na ukľudnenie svedomia politikov, ktorí si neplnili svoje povinnosti. Ak chcú teraz riešiť problémy gréckej ekonomiky, môžu siahnuť do svojich vreciek. Osobne nie som ochotný prispieť Grécku ani centom. Krajnu nepostihla žiadna živelná pohroma – je postihnutá chamtivosťou politikov a naivitou národa, ktorý si myslel, že sa bude prikrývať väčšou perinou, než na akú má, a nikdy za to nepríde účet. Lenže účet prišiel. A poriadne mastný.
V našich podmienkach pripomína Grácko nebankové spoločnosti. Všetci sa hrnuli zarábať, a nikoho nenapadlo overiť si, či sľubovaný zisk je reálny. Prišli neraz o celoživotné úspory a dnes čakajú, že sa im na škody poskladajú tí, ktorí boli opatrní a pozerali sa na vec reálne. A majú plné ústa zodpovednosti štátu. Štát však tvoríme všetci, teda aj tí, čo sme do nebankoviek nedali ani halier. A poškodení sa nás nepýtali, či je vklad do spoločností tohoto typu dobrým nápadom. A pochybujem, že by sa s nami delili o prípadné zisky. Ale škodu by radi hodili na naše plecia, podobne ako politici v prípade Grécka.
Kto chce, nech sa na Grécko skladá. Môže sa zriadiť zbierka, prípadne aj internetová stránka – ideálny názov by bol napríklad „heyidiot.eu“ – a záujemcovia môžu veselo okrádať vlastné rodiny a prispievať. Osobne sa nepokladám za takého hlupáka, aby som platil niekoho sekeru. Taký bohatý nie som. A nikdy nebudem.