Založ si blog

Obyčajný ľudský osud … a pár múdrych slov

Známy, volajme ho Dušan /lebo jeho meno vo vietnamčine je na polámanie jazyka i pera/, prišiel na Slovensko ešte za čias bývalého režimu. Najprv tu študoval, neskôr ako mnoho jeho krajanov aj zostal. Sedával často na lavičke pred domom, kde som býval ešte ako dieťa, fajčil a mlčky pozeral niekde do diaľky. Priviesť ho do rozhovoru bolo hotové umenie. Väčšina jeho odpovedí bola jednoslabičná. Áno – Nie – Hej … to som počul roky z jeho úst najčastejšie.

Po dlhých rokoch sme sa stretli, a to úplne náhodne v jednom obchode, ktorý patrí jeho synovi. Nie je to ten typický obchod s množstvom handier a obuvi, ktoré vydržia tri prania a mesiac nosenia, ale naopak kvalita, hoci trošku drahšia, stále však dostupná bežnému človeku. Na prvý pohľad ma nespoznal, a nebol by som ani ja jeho, nebyť toho, že z kancelárie vyšla jeho dcéra a tú som si pamätal veľmi dobre … 🙂  Ako dospievajúci sopliak som sa ju niekoľko mesiacov skúšal presvedčiť na rande, ale dala mi košom. A tak som ich pozdravil.

Sadli sme si do kresiel v obchode a začali sa rozprávať. Spočiatku iba s Li, jeho dcérou, neskôr sa na moje prekvapenie pridal aj jej otec. Na moju zvedavú otázku, čo ho priviedlo k tomu, aby sa rozhovoril, mi povedal, že dlhé roky po odchode z rodnej krajiny sa bál aj vrznutia dverí na byte. Neveril ľuďom pri spomienkach na to, čo prežil.

Narodil sa na konci japonskej okupácie Vietnamu. Otca mu zabili Japonci, matka sa stratila a vychovávala ho teta. Hoci si strašne želal opak, matku nikdy nenašiel a nespoznal. Keď mal päť rokov, stretol sa so svojimi staršími súrodencami, o ktorých dovtedy nevedel a začali spolu žiť ako rodina u tety. Pokoj ich však nečakal. Hoci pre väčšinu sveta sa vojna skončila, Vietnam trpel naďalej – Francúzsko túžilo obnoviť nadvládu nad jeho územím. Spomínal, ako neraz v noci utekali a schovávali sa pred francúzskymi vojakmi, ktorí boli paradoxne počas vojny ich spojencami proti Japoncom. Spomínal, ako po druhom manželovi tety, ktorá ich vychovávala, strieľal ten istý vojak, ktorý sa ešte pred pár rokmi u nich skrýval, aby nepadol do zajatia. Spomínal, ako trpeli počas americkej invázie do Vietnamu, keď neraz utekali pred Američanmi do oblastí ovládaných Vietkongom, a potom zase z týchto oblastí tam, kde Vietkong nebol. Všetci po nich strieľali. Pre jedných boli “iba” ďalší Vietnamci, ktorí by mohli byť partizáni, pre druhých boli možno zradcovia. Z jedenástich členov veľkej rodiny prežili vojnu iba dvaja.

Po ukončení vojny sa rozhodol, že vo Vietname nezostane. Chcel ísť niekde, kde sa nebude strhávať zo spánku, neustále triasť, či nebude v noci utekať pred šialencami v uniformách a báť sa o svoj život. A tak sa dostal do bývalého Československa. Začal študovať, síce pomerne neskoro, ale lepšie než nikdy. Dostal prácu, časom aj vlastné bývanie. Oženil sa, narodili sa deti a zdalo sa všetko v najlepšom poriadku. Po prevrate v roku 1989 stratil robotu, neskôr musel odísť aj z bytu, ktorý bol podnikový a podnik skrachoval. Nikoho nezaujímalo, kde bude a najmenej nových mocipánov. Však to bol aj tak “iba” Vietnamec. Našťastie ho podporila komunita. Pomohli mu zaistiť nové bývanie, požičali peniaze na otvorenie malého obchodu a postupne sa rodina vzchopila. Nikdy sa nevzdal.

Čo si dodnes pamätám, boli jeho slová o našom národe. Konštatoval, že ak chceme, aby sa niečo na našich životoch zlepšilo, musíme vedieť za to bojovať. Nesmieme sa prizerať tomu, ako nám ubližujú a škodia ľudia, ktorých sme si postavili na čelo. Budúcnosť našich detí netvoria sľuby politikov, ale to, ako ich dokážu naplniť. Pokiaľ ich nevedia plniť, ale nás oklamú, nesmieme urážať svoju dôstojnosť humánnym odpustením, ktoré je skôr maskou zbabelosti pred vzatím zodpovednosti do vlastných rúk.

Na záver povedal – začínajúce zlo sa zastavuje ľahko, rozbehnuté je však ako vlak … a zastavenie stojí veľa obetí a utrpenia  …

Ako zdevastovať štát za dvadsať rokov … praktický návod – I.diel

18.07.2010

Niekomu by sa mohlo zdať, že zdevastovať štát za dvadsať rokov nie je žiadny problém, ale keď si ukážeme, čo všetko na to v praxi je potrebné, začne táto vec ukazovať našich politikov viac »

Nezabudnuteľná …

17.07.2010

Prvý raz som ju stretol pred štrnástimi rokmi. Smutne stála na chodbe úradu, kde pracovala a snažila sa povedať, že som neprišiel vo vhodnej dobe na debatu. Nedal som sa odbiť, kým nesľúbila, viac »

Kto je vlastne terorista ?

17.07.2010

Slovo terorista sa často využíva v posledných rokoch. Je však zaujímavé, ako sa jeho význam postupne prekrútil. Ak si spomenieme na obdobie vojny proti fašizmu, práve nacisti označovali za viac »

Veľká Británia, Londýn, Big Ben, parlament, Westminsterský most

Britský parlament sa stal terčom kybernetického útoku

24.06.2017 19:07

Britský parlament sa stal terčom kybernetického útoku. Niekto sa pokúsil vniknúť do osobných účtov, informoval BBC zdroj z Dolnej snemovne.

počasie, horúčava, leto, teplomer

V Texase sa deti udusili v aute, matka ich tam nechala za trest

24.06.2017 19:00

Žena z amerického Texasu, ktorej dve malé deti sa udusili v aute počas horúčav na konci mája, ich vo vozidle nenechala nedopatrením, ale naschvál.

volkswagen,  protest, štrajk,

Smolinský: Rokovania odborov s Volkswagenom smerujú k dohode

24.06.2017 15:28, aktualizované: 16:40

Sobotňajšie rokovanie Moderných odborov Volkswagen s vedením firmy neskončili úspechom. Ako uviedol šéf odborov Zoroslav Smolinský, budú pokračovať a "smerujú k dohode".

fico

Slovensko chce liekovú agentúru, podľa Fica tak pribudne asi tisíc pracovných miest

24.06.2017 14:04

Premiestnenie Európskej liekovej agentúry z Veľkej Británie na Slovensko by znamenalo vznik nových pracovných miest. Uviedol to premiér Robert Fico.

computerman

Rýpem do všetkého, čo sa mi nepáči. Mám rád šport, kvalitnú hudbu, operu, komédie zo zlatej doby filmu, kde sa ešte nemuseli rehotať v pozadí, aby divák prišiel na to, že počul niečo "humorné". Mám rád Slovensko, len ma mrzí, že ho prznia kadejaké umeliny, ktoré sa často štylizujú do pozície celebrít. Môj pradedko by ich nazval odpad národa. Ako kedysi niekto povedal, tvária sa, ako keby im zo zadnej časti tela liezli konvalinky a nie to isté, čo všetkým.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 113
Celková čítanosť: 102320x
Priemerná čítanosť článkov: 905x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy