Založ si blog

Nezabudnuteľná …

Prvý raz som ju stretol pred štrnástimi rokmi. Smutne stála na chodbe úradu, kde pracovala a snažila sa povedať, že som neprišiel vo vhodnej dobe na debatu. Nedal som sa odbiť, kým nesľúbila, že pôjdeme spolu aspoň na kávu. Úprimne povedané, už prvý pohľad do jej očí znamenal jedno – bol som stratený.

Sedeli sme na káve a debatovali o zvláštnostiach sveta. Ako som ju počúval, prichádzal som na to, že život môže byť veľmi krutý. A často na nesprávnom mieste. Pre každú ženu je samota a jedným dieťaťom veľmi nepríjemná a často ťažká. Čas nám bežal ako šialený, ani sme si neuvedomili, ako sa z polhodiny stalo skoro celé popoludnie. Ktovie ako dlho by sme spolu sedeli, nebyť toho, že musela ísť vyzdvihnúť syna zo škôlky. A tak iba s nechuťou sme sa pobrali. Každý svojím smerom.

Stretnutia pribúdali, a začínali sme zisťovať, že byť spolu hodinu – dve, či sobotu alebo nedeľu niekde na kúpalisku, nám nestačí. S jej synčekom sme si padli do oka na prvý pohľad, a veru, neraz sa pri našom vystrájaní bála, či sa niečo nestane. Ako to tak býva, čoskoro sme sa zblížili úplne. Začali sme spolu bývať, keďže sme však obaja mali za sebou neúspešné manželstvá, do ďalšieho zväzku sme sa nehrnuli. Naša rozprávka trvala skoro sedem rokov. Malý podrástol, začal chodiť do školy, len medzi nami to akosi nefungovalo. Nie, nehádali sme sa za celé roky ani raz. Ale, niečo tomu chýbalo.

Možno to bola odvaha na ďalší krok. Neviem. Proste sme zistili, že je nám spolu veľmi dobre, ale niečo chýba nášmu spolužitiu a náš vzťah zastal na rázcestí. A nikto nevedel, čo ďalej. A tak sme jedného dňa začali žiť každý po svojom a ostali priateľmi. I naďalej sme chodili na rôzne výlety, dovolenky či zábavy, len sme spolu nebývali. Postupne sme si našli každý nových partnerov, a s tými dodnes žijeme. Neraz ma pochytila ľútosť, prečo to tak skončilo, ale časom som pochopil, že som získal oveľa viac, než stratil. Získal som skvelú priateľku na celý život.

Dnes je 14. výročie nášho zoznámenia. I preto chcem touto cestou povedať – Ivetka, ďakujem za všetko, čo sme spolu prežili a dúfam, že naše priateľstvo vydrží navždy. Som šťastný, že ťa môžem vídať, keď treba – pomôcť, keď potrebujem – nájdem pomoc. A dúfam, že rovnako to cítiš aj ty.

Ako zdevastovať štát za dvadsať rokov … praktický návod – I.diel

18.07.2010

Niekomu by sa mohlo zdať, že zdevastovať štát za dvadsať rokov nie je žiadny problém, ale keď si ukážeme, čo všetko na to v praxi je potrebné, začne táto vec ukazovať našich politikov viac »

Obyčajný ľudský osud … a pár múdrych slov

18.07.2010

Známy, volajme ho Dušan /lebo jeho meno vo vietnamčine je na polámanie jazyka i pera/, prišiel na Slovensko ešte za čias bývalého režimu. Najprv tu študoval, neskôr ako mnoho jeho krajanov viac »

Kto je vlastne terorista ?

17.07.2010

Slovo terorista sa často využíva v posledných rokoch. Je však zaujímavé, ako sa jeho význam postupne prekrútil. Ak si spomenieme na obdobie vojny proti fašizmu, práve nacisti označovali za viac »

nobel, ican, Fihnová, Thurlowová

V Osle a Štokholme odovzdali Nobelove ceny

10.12.2017 21:01

Šéfka kampane ICAN Beatrice Fihnová uviedla, že máme pred sebou "voľbu medzi dvoma koncami: koncom jadrových zbraní a koncom nás, ľudí,"

dieťa, mlieko, dojčenie

Francúzi sťahujú dojčenské mlieko od Lactalisu. Hrozí salmonelóza

10.12.2017 20:56

Francúzske úrady oznámili masívne stiahnutie dojčenského mlieka vyrábaného skupinou Lactalis pre Francúzsko aj pre zahraničné trhy.

libanon, bejrut, protest, izrael, jeruzalem

Hnev na Blízkom východe nepoľavuje

10.12.2017 20:11

Pálenie amerických a izraelských vlajok, hádzanie kameňov či nápisy typu Trump prináša katastrofu. Aj tak vyzeral víkend na Blízkom východe.

spojena bratislava, elektricka, bratislava

Električka pri novom SND straší Bratislavčanov

10.12.2017 20:00

Plánovaná električková trať v blízkosti novej budovy Slovenského národného divadla (SND) vyvolala veľké vášne.

computerman

Rýpem do všetkého, čo sa mi nepáči. Mám rád šport, kvalitnú hudbu, operu, komédie zo zlatej doby filmu, kde sa ešte nemuseli rehotať v pozadí, aby divák prišiel na to, že počul niečo "humorné". Mám rád Slovensko, len ma mrzí, že ho prznia kadejaké umeliny, ktoré sa často štylizujú do pozície celebrít. Môj pradedko by ich nazval odpad národa. Ako kedysi niekto povedal, tvária sa, ako keby im zo zadnej časti tela liezli konvalinky a nie to isté, čo všetkým.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 113
Celková čítanosť: 105816x
Priemerná čítanosť článkov: 936x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy