Založ si blog

Spoveď z okraja spoločnosti …

Sedí v kresle a uprene sa na mňa pozerá. Kávu, ktorú som mu ponúkol, položil na stôl. Nechcel ju rozliať trasúcimi rukami. Chlap v najlepších rokoch, ktorý kruto zaplatil za svoj omyl. Väzenie poznačí každého. Poznačilo aj jeho. Nemá ani sedemdesiat kilogramov, a to meria skoro dva metre. Vychudnutá tvár, chýbajúce zuby, vpadnuté oči a pohľad zúfalca. Naftalín z jeho šiat by prebil všetko, nech by to akokoľvek voňalo.

Desať rokov života je dlhá doba. Zvlášť vtedy, ak o osude človeka a jeho konaní rozhodujú iní. Prišiel, lebo hľadá pomoc. A prekvapil ma – na rozdiel od iných pokojne konštatoval, že za svoju vinu oprávnene dostal trest. Trest … Pri jeho ďalších slovách mi toto slovo rezonuje v ušiach a premýšľam o jeho zmysle. Trest má podľa zákona vrátiť človeka na rovnú plochu a vystríhať ho pred opätovným porušením zákona. To by malo byť účelom trestu. Nikde som však nenašiel, že jeho účelom je odobratie ľudskej dôstojnosti a výkon trestu v podmienkach, ktoré sa veľmi nelíšia od koncentráku. Jediné, čím sú iné, je fakt, že väzňovi nehrozí plynová komora a mučenie.

Pri opise toho, čo zažil počas výkonu trestu sa mi dvíha žalúdok. Za desať rokov výkonu trestu jedol mäso iba na Vianoce a veľkonočné sviatky. Aj to by sa porcia vošla na dlaň malého dieťaťa. Ukazuje mi aj opis jedálneho lístka – navonok to vyzerá fajn – jeden deň guláš, iný frankfurtské mäso, či ďalší mäsové závitky … Ale to je iba papier, realita je podľa neho otrasná – kože, plávajúce v bezfarebnej tekutine bez chuti, dávka ryže, po ktorej by kričalo hladom aj dieťa. V nedeľu nedopečený, polosurový múčnik, ktorý všetci odhodia a radšej hladujú, lebo nechcú mať bolesti žalúdka a zápchu. Keď mal prácu, dostával na raňajky štvrťku chleba, ak nie, potom šestinu. Konzervy Pionier, ktoré spomína ako suchú stravu, tie si pamätám aj ja z vojenskej služby – ani pes ich nechcel žrať, a to bolo pred dvadsiatimi rokmi.

Vyťahuje peňaženku, či skôr akýsi váčok a ukazuje peniaze, čo mu uložili za desať rokov trestu na konto. V zmysle zákona dostával na konto 5% ! z toho, čo zarobil, 12% ako vreckové a zbytok na rôzne dlhy a úhradu nákladov výkonu trestu. Celkovo je to necelých tisíc eur !!!

Prevýchova … unavene sa rozosmeje. Nikdy predtým nebol trestaný a skončil podľa pravidiel diferenciácie medzi ľuďmi s neukončeným základným vzdelaním, recidivistami a inými, ktorých preradili z ťažších väzníc. Bez peňazí znamená človek vo väzení ešte menej, ako na slobode. Nemôže si vylepšiť stravu, a tým je odpísaný. Vreckové padne na základnú hygienu, písacie potreby a pár cukroviniek. Normu plnil podľa zápisníčka v ohmatanom obale na viac ako 120%. Nie je to nič platné.

Týždeň pred prepustením sa ho opýtali, či má kam ísť. Za desať rokov videl psychológa len náhodou, keď išiel okolo. Stretnutia s výchovnými pracovníkmi sú formálne, a obmedzujú sa výhradne na riešenie problémov medzi odsúdenými. Na iné nie je čas, ani záujem. Minimálne športové aktivity, aj tie len v prípade, že odsúdený má aj vlastné športové oblečenie – ak nemá, potom má smolu.

Či sa sťažoval ? Znova sa rozosmeje. Nemalo by to zmysel. Kontroly sú v prípade nutnosti hlásené vopred, ak tak v daný deň sa fajn navarí, všetko vyzerá ok, a potom znova do starých koľají. Keď sa bude priveľa sťažovať, presunú odsúdeného pod nejakou zámienkou na trestný oddiel, aby náhodou nemal nasledovníkov. Nie, s policajtmi problémy nemal. Síce väčšina si držala odstup, ale dalo sa s nimi vychádzať, teda až na pár výnimiek, ktorým povolanie a prostredie udreli na mozog.

Postavil sa. Oblečenie na ňom visí ako na vešiaku. Dávam mu kontakt na jednu charitu v okolí, kde by ho snáď prichýlili. S poďakovaním odchádza. Čo s ním bude, neviem. Len sa po tejto debate hanbím, kde to vlastne žijem.

Ako zdevastovať štát za dvadsať rokov … praktický návod – I.diel

18.07.2010

Niekomu by sa mohlo zdať, že zdevastovať štát za dvadsať rokov nie je žiadny problém, ale keď si ukážeme, čo všetko na to v praxi je potrebné, začne táto vec ukazovať našich politikov viac »

Obyčajný ľudský osud … a pár múdrych slov

18.07.2010

Známy, volajme ho Dušan /lebo jeho meno vo vietnamčine je na polámanie jazyka i pera/, prišiel na Slovensko ešte za čias bývalého režimu. Najprv tu študoval, neskôr ako mnoho jeho krajanov viac »

Nezabudnuteľná …

17.07.2010

Prvý raz som ju stretol pred štrnástimi rokmi. Smutne stála na chodbe úradu, kde pracovala a snažila sa povedať, že som neprišiel vo vhodnej dobe na debatu. Nedal som sa odbiť, kým nesľúbila, viac »

nobel, ican, Fihnová, Thurlowová

V Osle a Štokholme odovzdali Nobelove ceny

10.12.2017 21:01

Šéfka kampane ICAN Beatrice Fihnová uviedla, že máme pred sebou "voľbu medzi dvoma koncami: koncom jadrových zbraní a koncom nás, ľudí,"

dieťa, mlieko, dojčenie

Francúzi sťahujú dojčenské mlieko od Lactalisu. Hrozí salmonelóza

10.12.2017 20:56

Francúzske úrady oznámili masívne stiahnutie dojčenského mlieka vyrábaného skupinou Lactalis pre Francúzsko aj pre zahraničné trhy.

libanon, bejrut, protest, izrael, jeruzalem

Hnev na Blízkom východe nepoľavuje

10.12.2017 20:11

Pálenie amerických a izraelských vlajok, hádzanie kameňov či nápisy typu Trump prináša katastrofu. Aj tak vyzeral víkend na Blízkom východe.

spojena bratislava, elektricka, bratislava

Električka pri novom SND straší Bratislavčanov

10.12.2017 20:00

Plánovaná električková trať v blízkosti novej budovy Slovenského národného divadla (SND) vyvolala veľké vášne.

computerman

Rýpem do všetkého, čo sa mi nepáči. Mám rád šport, kvalitnú hudbu, operu, komédie zo zlatej doby filmu, kde sa ešte nemuseli rehotať v pozadí, aby divák prišiel na to, že počul niečo "humorné". Mám rád Slovensko, len ma mrzí, že ho prznia kadejaké umeliny, ktoré sa často štylizujú do pozície celebrít. Môj pradedko by ich nazval odpad národa. Ako kedysi niekto povedal, tvária sa, ako keby im zo zadnej časti tela liezli konvalinky a nie to isté, čo všetkým.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 113
Celková čítanosť: 105823x
Priemerná čítanosť článkov: 936x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy