Založ si blog

Neuveriteľný príbeh jedného pisárovho syna …

Pochádzal z malého mestečka, kde sa narodil v meštiackej rodine. Otec bol pisárom a syn veľmi rýchlo pochopil, že lepší život vo svojej dobe môže mať ako kňaz, alebo vojak. A tak sa stal vojakom.

Prišla doba, ktorá zmietla všetko, čo jej stálo v ceste. Mocní končili svoju púť neraz na popraviskách, potoky krvi tiekli ulicami miest a obcí. Nikto si nemohol byť istý životom. Najväčšou módou tej doby bolo stáť na námestí a prizerať sa popravám, ktoré neraz trvali celé hodiny.

On zatiaľ trpezlivo stúpal po armádnom rebríčku, a vôbec netušil, čo mu pripravil osud do budúcnosti. Zúčastnil sa niekoľkých vojenských výprav, získal vyznamenania, postupne rástla jeho hodnosť, až jedného dňa mu pripli generálske epolety. V tej chvíli si pomyslel, že je na vrchole. Krajina sa na chvíľu upokojila, začal chodiť do spoločnosti a vtedy ju spoznal – odvrhnutú dcéru obchodníka s látkami. Jej sestra bola manželkou brata jeho veliteľa, a jemu tiež dlho netrvalo, kým svoju vyvolenú presvedčil k svadbe. A po roku sa mu narodil syn.

Krajinu medzičasom znova strhol vír boja, a tak musel odísť od ženy a syna aj on. Ďalšie boje mu vyniesli najvyššiu armádnu hodnosť, akú mohol získať – stal sa maršalom. Dávno už nebojoval za svoje ideály, ale len z povinnosti. S najvyšším veliteľom nemali dobré vzťahy, ale nemusel mať obavy o svoje postavenie – jednak boli spojení príbuzenským putom, jednak sa jeho nadriadený bál veľkej popularity svojho maršala. A možno ani nebál, ktovie. A tak ho posielali po rôznych krajinách, kde neraz upokojoval vášne a hovoril si, ako by bolo fajn, mať vlastnú krajinu a nemusieť počúvať človeka, ktorého bytostne neznášal.

Jeho želanie sa mu nečakane splnilo – krajina, ktorú poznal iba z počutia, a kedysi ušetril krvavej vojny, strácala svojho panovníka, ktorý bol slabý, chorý a starý. Navyše ani nemal potomkov. A tak ho pozvali, aby zaplnil prázdne miesto. Neváhal a prijal. Vôbec netušil, že jeho rod prežije stáročia a bude základom šťastnej budúcnosti. Stretol sa aj v konflikte so svojím bývalým veliteľom, a prispel k jeho porážke. Avšak boje a neustály stres ho poznačili – nedokázal zaspať bez stráží, a neustále sa bál atentátu. Nikdy sa nenaučil jazyk krajiny, ktorej vládol a to jeho obavy zvyšovalo.

Napriek tomu zomrel pokojnou smrťou vyvolených – v posteli. Jeho život bol naplnený, krajina dostala pevné základy a neskôr sa stala vzorom tolerancie a úspechu pre iných. Jeho potomkovia vládnu dodnes.

Dokážete uhádnuť, akú krajinu som myslel ?

Ako zdevastovať štát za dvadsať rokov … praktický návod – I.diel

18.07.2010

Niekomu by sa mohlo zdať, že zdevastovať štát za dvadsať rokov nie je žiadny problém, ale keď si ukážeme, čo všetko na to v praxi je potrebné, začne táto vec ukazovať našich politikov viac »

Obyčajný ľudský osud … a pár múdrych slov

18.07.2010

Známy, volajme ho Dušan /lebo jeho meno vo vietnamčine je na polámanie jazyka i pera/, prišiel na Slovensko ešte za čias bývalého režimu. Najprv tu študoval, neskôr ako mnoho jeho krajanov viac »

Nezabudnuteľná …

17.07.2010

Prvý raz som ju stretol pred štrnástimi rokmi. Smutne stála na chodbe úradu, kde pracovala a snažila sa povedať, že som neprišiel vo vhodnej dobe na debatu. Nedal som sa odbiť, kým nesľúbila, viac »

Paul Manafort

Sudca v procese s Manafortom nezverejní mená porotcov

17.08.2018 23:20

Sudca nezverejní mená porotcov, lebo sa bojí o ich pokoj a bezpečnosť.

Požiar haly v Dunajskej Strede

Pri českom Příbrame vypukol v areáli spoločnosti Ravak požiar

17.08.2018 22:33

Zamestnanci sa z areálu stihli včas evakuovať, nikto nebol zranený.

rumunsko, protest, demonštrácia, bukurešť

Rumunská premiérka obhajovala pred EÚ zásah voči demonštrantom

17.08.2018 21:48

Polícia voči demonštrantom použila vodné delá, slzotvorný plyn a obušky. Rumunský prezident označil postup polície za "brutálny".

Rusko reforma dôchodková protesty

Rusov dráždi bohatstvo penzistky

17.08.2018 21:00

Volodinova 82-ročná matka vyžije aj bez dôchodku, ktorý v Rusku dosahuje v priemere 182 eur. Je dolárovou multimilionárkou.

computerman

Rýpem do všetkého, čo sa mi nepáči. Mám rád šport, kvalitnú hudbu, operu, komédie zo zlatej doby filmu, kde sa ešte nemuseli rehotať v pozadí, aby divák prišiel na to, že počul niečo "humorné". Mám rád Slovensko, len ma mrzí, že ho prznia kadejaké umeliny, ktoré sa často štylizujú do pozície celebrít. Môj pradedko by ich nazval odpad národa. Ako kedysi niekto povedal, tvária sa, ako keby im zo zadnej časti tela liezli konvalinky a nie to isté, čo všetkým.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 113
Celková čítanosť: 110243x
Priemerná čítanosť článkov: 976x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy